Odvtedy začal Ježiš poukazovať svojim učeníkom na to, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený. Mat 16,21

Čakanie na Mesiáša muselo byť pre Židov zdĺhavé. Stáročia ho vyzerali s nádejou, že im pomôže znovu vybudovať slávne kráľovstvo, aké mali za Dávida a jeho syna Šalamúna.
Mesiášovo narodenie zaregistrovalo len niekoľko mudrcov a pastierov. Inak si to nikto nevšimol. Keď o tridsať rokov neskôr začal verejne pôsobiť, šli za ním zástupy. Bol stále populárnejší. Počúvali ho dokonca farizeji, saduceji a zákonníci.
Kázal, uzdravoval a sýtil hladných. Mal všetky predpoklady na to, aby pripravil revolúciu. S jeho zázračnými schopnosťami by jeho vojsku neodolala nijaká nepriateľská armáda. Nepotreboval by zásobovanie ani lekára či pohrebnú službu. Všetci jeho vojaci by sa nakoniec vrátili živí a zdraví k svojim rodinám.
Aj učeníci prežívali stále silnejšiu eufóriu. Nemohli sa dočkať, až ich Majster nastúpi na trón a oni sa stanú jeho najbližšími spolupracovníkmi. V tejto napätej atmosfére plnej očakávania zrazu Ježiš začne rozprávať o niečom zvláštnom: „Odvtedy začal Ježiš poukazovať svojim učeníkom na to, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, bude zabitý a na tretí deň vzkriesený.“ (Mat 16,21) Keď som prvýkrát čítal Bibliu, nemohol som pochopiť správanie učeníkov po Ježišovom ukrižovaní. Prečo sa tak zbabelo rozutekali? Veď im o tom dopredu hovoril. Pripravoval ich na to, čo sa stane. Prečo ho nepočúvali? Nemuseli sa báť. Stačilo počkať do tretieho dňa, keď bude vzkriesený.
Odvtedy prešlo veľa času. Sám som zistil, že človek niekedy počuje len to, čo chce počuť. Teraz nemyslím na situáciu, keď mi manželka povie, aby som vyniesol kôš. Ja jej síce sľúbim, že to hneď urobím, ale o chvíľu zabudnem, čo mi povedala. Myslím na to, že si vyberáme, čo z počutého prijmeme a čo naopak odmietneme.
Učeníci boli úplne zaujatí židovskou predstavou Mesiáša. Mal to byť mocný kráľ, ktorý konečne vyženie nenávidených rímskych okupantov, urobí poriadok medzi samotnými Židmi a potom sa ujme vlády. Zasadne na Dávidov trón a nastolí kráľovstvo, o ktorom prorokoval Izaiáš: „Vlk bude ako hosť baránka, leopard bude odpočívať vedľa kozľaťa. Teliatko, levíča a vykŕmený vôl budú spolu a malý chlapček ich bude zaháňať. Jalovica sa bude pásť s medveďom, ich mláďatá budú spolu polihovať a lev bude žrať slamu ako vôl. Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada a bábätko rukou siahne do diery vretenice. Nikde na mojom svätom vrchu nebudú robiť zle ani škodiť, lebo zem sa naplní poznaním Hospodina, ako sa more napĺňa vodami.“ (Iz 11,6-9) Ježiš pred svojimi žiakmi nič netají. Otvorene im hovorí, čo sa má stať. Ale oni ho nepočúvajú. Alebo možno počúvajú, ale jeho slová neberú vážne. Majú pocit, že je to len jeho chvíľkové zaváhanie, malá depresia, ktorá rýchlo prejde, a potom…

Pane, som podobný poslucháč ako učeníci. Tiež občas nechcem počuť Tvoje varovania, ktoré si prostredníctvom prorokov nechal zaznamenať v Biblii. Pripomínaj mi svoje slová a opakuj ich tak dlho, kým nepochopím, čo mi chceš povedať.