Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa ohlasuje evanjelium. Blahoslavený je, kto sa nepohoršuje na mne. Mat 11,4-6

Jána Krstiteľa prepadli vo väzení pochybnosti o tom, či je Ježiš skutočným Mesiášom. Ježiš mu posiela odkaz: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa ohlasuje evanjelium. Blahoslavený je, kto sa nepohoršuje na mne.“ (Mat 11,4-6) Čakal Ján takúto odpoveď? Nebola v jeho otázke aj prosba o pomoc a vyslobodenie z väzenia? O tom Matúš nepíše. Z jeho rozprávania je však zrejmé, že Ján neprotestuje. Neuráža sa. Zrejme poznal slová proroka Izaiáša: „Hľa, môj služobník, podporujem ho, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Nebude kričať ani nezvýši hlas, nedá počuť svoj hlas na ulici. Nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, podľa pravdy bude súdiť. Neochabne a nepodlomí sa, kým nezaloží právo na zemi. Na jeho náuku čakajú ostrovy. Takto hovorí Boh, Hospodin, ktorý stvoril nebesá, rozvinul ich a rozprestrel zem s jej porastom, dáva na nej dych ľudu a vzduch tým, čo po nej chodia: Ja, Hospodin som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov, aby sa slepým otvorili oči, aby väzni boli vyvedení zo žalára a z väznice tí, čo sedia v temnote.“ (Iz 42,1-7) Tieto slová si pripomínal Ján vo väzení, keď mu jeho učeníci rozprávali o tom, ako Ježiš vracia slepým zrak a mŕtvym život. To bola odpoveď, ktorú Ján potreboval.
Keď na mňa doliehajú pochybnosti, nemusím sa báť, že ma za to môj Pán odsúdi. Neodsúdil ani pochybujúceho Jána. Boh vždy odpovedá na moje modlitby. Niekedy však spôsobom, ktorému môžem porozumieť len ja. On totiž vníma aj záchvevy môjho srdca a rozumie mi.
V Biblii je mnoho príbehov ľudí, ktorí zápasili s pochybnosťami, podobne ako Ján Krstiteľ. Niekedy pochybovali o sebe a Božom poverení do služby, inokedy dokonca o Božej existencii. Boh ich stále znovu uisťoval o svojej láske a ich povolaní.
Jedným z nich bol aj prorok Jeremiáš. Hneď na začiatku svojej prorockej služby píše, ako Boh odpovedal na jeho pocit nedostatočnosti: „Povedal som: Pane môj, Hospodin, veď neviem hovoriť, lebo som ešte len chlapec. Hospodin mi však povedal: Nehovor, ja som chlapec, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem! Neboj sa ich, veď som s tebou, aby som ťa vyslobodil — znie výrok Hospodina. Potom Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Hospodin mi povedal: Pozri, vložil som svoje slová do tvojich úst.“ (Jer 1,6-9)

Pane, Ty si posilňoval Jána Krstiteľa a tiež Jeremiáša. Ďakujem Ti, že sa rovnako správaš aj ku mne vždy, keď to potrebujem.