Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. (Ján 3,16.17)

Milovať, dať, nezahynúť, nebyť odsúdený, ale zachránený – to je základný tón najznámejšieho verša v Biblii. Dnes už znie vo vyše dvetisíc jazykoch a prihovára sa nám v ňom láska.
Bohovia rôznych náboženstiev vyžadujú obete pre seba. Boh, ktorého Ježiš nazýva Otcom, prináša obeť sám. Je úžasné, že Jeho láska k ľuďom, ktorí vlastne o ňom nechcú nič vedieť, je stála a nezávisí od toho, či mu ju opätujú. Jediný potrebný predpoklad pre toho, kto túži po večnom živote, je viera v Božieho Syna. Túto vieru nemôže v sebe vybudovať žiaden človek. Sám to jednoducho nedokáže, pretože viera je dar od Boha, a tak o ňu môžeme len prosiť.
Mnohí pochybujú, či Ježiš vôbec žil, alebo ignorujú Jeho poslanie. Je zarážajúce, že týchto ľudí stále pribúda. Je to Boží dar a milosť, že aj medzi týmito ľuďmi sa nájdu takí, ktorí sa nakoniec predsa rozhodnú pre život s Bohom.
Viera je úžasná vec. Preto sa o vieru v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa modlím každý deň. Práve od toho závisí môj skutočný – a teda večný život.
Čo nové vlastne priniesol Ježiš v porovnaní s učením Starej zmluvy? Veď všetko, čo o ňom píše Nová zmluva, je napísané už v Starej zmluve. Odpoveď je jednoduchá. Priniesol sám seba. To je Ježišova uskutočnená obeť a Božia naplnená láska. Neprišiel preto, aby nás umlčal svojimi argumentmi a vysvetlil nám určité náuky. Prišiel, aby sme videli, ako nás má rád. Poskytol nám najväčší dôkaz – dal nám samého seba.

Pane Ježišu, Ty si ma neprišiel odsúdiť a zatratiť, ale zachrániť. Prišiel si na našu zem, aby si ponúkol sám seba ako najväčší dôkaz svojej i Otcovej lásky. Mnohí moji kamaráti nechápu, čo všetko nám vlastne ponúkaš. Pôsob dnes na nich, aby začali vidieť. Chcel by som byť v Tvojom kráľovstve s nimi.

Karel Špinar