No verný je Pán, ktorý vás utvrdí a ochráni pred zlom. (2Tes 3,3)

Pri čítaní týchto slov mi napadlo niekoľko významných skúseností, keď ma Boh zázračne zachránil. Potom som si však uvedomil, že o tom asi Pavol nepíše a že tu hovorí o niečom inom.
Spomenul som si na „odvykací kurz pre fajčiarov“, ktorý som ako mladý kazateľ ponúkol ľuďom v Jeseníku. Bolo to krátko po nežnej revolúcii. Na prvé stretnutie prišlo takmer päťdesiat ľudí a väčšina vydržala až do konca.
Trochu ich prekvapilo, že im bude radiť a pomáhať kazateľ, no nakoniec to pochopili a mohli sme začať. Bola to zvláštna situácia. Nikdy som nefajčil, a tak som im veľmi nerozumel, keď hovorili o tom, aký je to boj, keď chcú prekonať chuť na ďalšiu cigaretu.
V závere prvého večera som krátko predstavil možnosť využiť silu modlitby. Hovoril som o tom, že Boh rád pomáha tým, ktorí chcú skončiť s nejakou závislosťou. Všetkým som pripomenul, že sa za nich modlia členovia nášho cirkevného spoločenstva.
Jeden z prítomných sa ozval: „Pán kazateľ, a čo my, ktorí v Boha neveríme? Aj my sa môžeme modliť?“ Zistil som, že v sále je viac takých ľudí. Poradil som im, že v kritickej chvíli môžu skúsiť povedať:
„Bože, neviem, či skutočne si. Teraz však potrebujem Tvoju pomoc. Tak ak si, pomôž mi, prosím, prekonať chuť na ďalšiu cigaretu!“ Niektorí sa pri mojich slovách blahosklonne usmievali.
Druhý deň sme začali tým, že každý mohol povedať, ako sa mu darilo. Jeden z tých, čo sa predchádzajúci deň usmieval, na moje prekvapenie hovoril o tom, že sa skúsil modliť a vďaka tomu si nezapálil ani jednu cigaretu. Nakoniec dodal: „Boh existuje, pretože mi niekoľkokrát pomohol.“

Pane Ježišu, ďakujem Ti, že ma vypočúvaš, keď Ťa prosím, aby si ma zbavil pokušení a chránil od zlého.

Vlastimil Fürst