Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Micheáš 6,8

Pred potopou žili dvaja ľudia, o ktorých je napísané, že chodili s Bohom. Enoch a Noe. Cesta alebo chodník v hebrejčine neznamená len kus spevnenej plochy vedúcej z bodu A do bodu B. Znamená to aj „mravy” alebo „spôsob“, akým človek žije. O Abrahámovi je napísané, že chodil pred Bohom. Všetko sú to rozhodne veľké postavy biblických dejín, ale predsa len je tu niekto, kto je dokonalejším vzorom chodenia s Bohom. Je to človek Ježiš Kristus. Zámerne tu hovorím o Ježišovi ako o človeku, pretože List Filipanom hovorí o tom, že Ježiš sa kvôli nám na čas zriekol svojej rovnosti s Bohom. Ježiš, keď žil na tejto zemi, dokonale chodil so svojím Nebeským Otcom. Bol to najdokonalejší vzťah jednoty. Kristus zachoval právo, ale nie na úkor milosrdenstva, ako to vtedy robili farizeji. Nemilosrdné zákonníctvo je totiž vo svojej podstate porušením práva. Kristus nás učí láske k Bohu a k svojmu blížnemu. To je zachovanie práva, to je milovanie milosrdenstva, to je pokorné chodenie s Bohom.

Pane, odpusť nám, ak zabúdame na lásku a milosrdenstvo, ktorému nás učíš. Túžime sa Ti, Pane, plne odovzdať, aby si Ty žil v nás, aby naši blížni videli, že chodíme s Bohom.

Pavel Moudrý