Vzal tých sedem chlebov aj ryby, vzdal vďaku, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba nazbierali ešte plných sedem košov zvyškov. Tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loď a prišiel do kraja Magadan. Mat 15,36-39

O zázračnom nasýtení niekoľkotisícového zástupu čítame v evanjeliách dvakrát. Raz sa to odohralo pri Betsaide, druhýkrát pri Desaťmestí. Tieto dve udalosti sú veľmi podobné, líšia sa len v niektorých detailoch. Podľa Matúša „tých, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov, okrem žien a detí. Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loď a prišiel do kraja Magadan.“ (Mat 15,38.39) So ženami a deťmi ich mohlo byť aj pätnásťtisíc. To je už veľká hostina.
Vráťme sa na začiatok príbehu. Podľa Matúša mal Ježiš krátko pred touto udalosťou spor s farizejmi a zákonníkmi o tom, čo človeka znečisťuje. Pohanov, ktorí bývali v okolí Desaťmestia, považovali predsa Židia za nečistých. A práve k týmto ľuďom sa Ježiš vybral po tom, čo farizejom povedal, že „človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka“ (Mat 15,11). Možno tým chcel ukázať, že týmto výrokom myslel aj pohanov.
„Keď Ježiš odtiaľ odišiel, prišiel ku Galilejskému moru. Vystúpil na vrch a tam si sadol. Prišli k nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnoho iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela.“ (Mat 15,29-31) Tu sa stalo niečo zvláštne. Keď sa Ježiš niekam posadil alebo postavil, väčšinou učil a kázal. Ale tu si sadol a uzdravoval. Nijaké kázanie. Len mocné činy a zázraky. Prečo tu Ježiš neučí o nebeskom kráľovstve? Prečo žiadna teológia, len skutky milosrdenstva? Ježiš vie, že títo ľudia nie sú pripravení na veľké kázanie. Zatiaľ si neuvedomujú, že im chýba niečo duchovné. Trpia predovšetkým fyzicky. Sú chorí a túžia byť opäť zdraví. Ježiš naplní ich túžbu. Vie, že neskôr aj oni pocítia potrebu byť tiež duchovne zdraví.
Počas štúdia som si drastickou diétou poškodil zažívací trakt. Keď som mal hlad, bolel ma žalúdok. Keď som niečo zjedol, bolo to ešte horšie. Musel som ísť na niekoľko dní do nemocnice, kde ma opäť dali do poriadku. Raz ráno mi priniesli bielu kávu a rožok s maslom. Konečne som to mohol zjesť. Toto jednoduché jedlo som si vychutnával ako nejaký zákusok.
Viem si predstaviť, ako stovky ľudí, ktorých Ježiš cez deň uzdravil, zrazu dostali hlad. Jedlo si so sebou nevzali. Nepočítali s tým, že sa tu zdržia tak dlho. Teraz sledujú, ako Ježiš uzdravuje ďalších a ďalších chorých. Pritom sa im začína ozývať žalúdok.
Ježiš ako Boh vidí, čo si človek myslí. Dobre vie, čo je ďalšou potrebou týchto ľudí. Postará sa, aby sa mohli najesť. Predtým však „vzdáva vďaku“. (Mat 15,36) Ukazuje pohanom, že túto hostinu pre nich pripravil Hospodin, Boh nielen Židov, ale aj ich. Jemu patrí ich vďačnosť.

Pane, nauč ma deliť sa s ľuďmi o to, čo mi dávaš. Pomôž, nech tiež „vzdávam vďaku“ tak, aby vedeli, že to, čo dostávajú, nie je odo mňa, ale od Teba, Vládcu celého vesmíru, ktorý chce byť Pánom aj ich života. Pánom, ktorý neberie, ale dáva.