Najstaršia Jóbova dcéra, ktorá sa narodila po jeho utrpení. Jób žil v patriarchálnej dobe.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Jób 42,13–17

Kniha Jób predstavuje fascinujúci príbeh. Hlavnou témou tejto knihy je otázka, ktorá zamestnáva mysle ľudí celé veky: Prečo musia niektorí ľudia tak strašne trpieť? Hneď na začiatku príbehu sa dozvedáme niečo, čo nám zvyčajne zostáva skryté. Dôležitú úlohu tu zohrávajú neviditeľné sily. Keď v nasledujúcich kapitolách sledujeme dialóg medzi Jóbom a jeho „priateľmi“, je nám jasné, že ľudské odpovede vôbec neriešia tajomstvo utrpenia. Záverečný dialóg medzi Bohom a Jóbom dáva ešte viac podnetov na zamyslenie: Jediným možným východiskom z tejto dilemy je, aby človek – vzhľadom na všetky svoje limity – bezvýhradne dôveroval všemohúcemu Bohu.

V poslednej kapitole sa všetky Jóbove problémy vyriešia. Je bohatší ako predtým a má sedem synov a tri dcéry. Žije šťastne až do smrti – to znamená ďalších 140 rokov. Jemima je najstaršia z jeho troch dcér. Mená ďalších dvoch sú Kecía a Keren-Happúch. Je pozoruhodné, že mená troch dievčat sú uvedené, ale mená chlapcov nie. A proti všetkým pravidlám patriarchálnej doby Jemima a jej sestry dostávajú rovnakú časť dedičstva ako ich bratia. Môžeme len konštatovať, že to bolo zaznamenané zámerné. Úloha toho zlého sa skončila. Dokonca aj vzťah muža a ženy – s obvyklou nerovnosťou a podriadenosťou žien mužom – bol obnovený podľa pôvodného Božieho plánu.

Otec všetkých ľudí, pomôž všetkým svojim deťom, aby dnes urobili všetko pre obnovu pôvodnej rovnosti medzi mužmi a ženami.