Jedenásty izraelský kráľ, ktorý vládol od roku 841 do roku 814 pred n. l. Založil najsilnejšiu a najdlhšie vládnucu dynastiu severného kráľovstva.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: 1. Kráľov 19,17–19; 2. Kráľov 9 a 10

Jehu sa nestal kráľom náhodou. Boh si ho vyvolil. Prorok Eliáš dostal od Boha príkaz, aby ho pomazal za izraelského kráľa. Nový kráľ dostal za úlohu „vyhladiť dom Achába“. To, ako sa Jehu zhostil tejto úlohy, ako sa zachoval voči Achábovi, jeho manželke Izebel a „celému Achábovmu domu“ (2Krľ 9,8), je detailne opísané. Jehu tiež vymyslel chytrý spôsob, ako zahubiť všetkých Baálových prorokov. Sme zhrození z toho, ako sa v starozmluvnej dobe zaobchádzalo s nepriateľmi. Žiaľ, metódy, ktoré použil Jehu, boli v tom čase skôr pravidlom než výnimkou. Boh zrejme akceptoval to, čo Jehu urobil, ako dôkaz poslušnosti jeho príkazom. No Jehu nebol dôsledný pri odstraňovaní modiel, ktoré ľudia stále viac uctievali. Zlatých teliat, ktoré od čias Jarobeáma urobili z Dánu a Bétela posvätné miesta, sa ani nedotkol.

Boh mal s Jehuom a jeho potomstvom veľký plán, ale Jehu zostal rozpolteným človekom. „Zanedbával to, aby sa celým srdcom riadil zákonom Hospodina, Boha Izraela.“ (2Krľ 10,31) To znamenalo – ako vždy, keď sa Božie pokyny dodržiavajú len čiastočne –, že situácia sa zhoršila. „V tom čase začal Hospodin uberať z územia Izraela.“ (verš 32) To bolo jasné poučenie pre všetkých, ktorí prišli po Jehuovi.

Prosím Ťa, Pane, daj mi silu, aby som Ti dôsledne slúžil a nerobil kompromisy.