Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.

Evanjelium podľa Jána 20,20

Vo svojom iPhone si nechávam jednu cennú fotografiu. Keď si moja mamička uvedomila, že sa blíži koniec jej života, chcela si kúpiť, ako to nazvala, svoj „posledný majetok“. Zašli sme teda s rodičmi na cintorín, našli miesto, ktoré sa im páčilo, a kúpili ho. Tam som urobila fotografiu, ako obaja stoja na svojom budúcom hrobe. O dva týždne neskôr mamička zomrela. Nedokážem si ani predstaviť, akú obrovskú radosť budem mať, až svojich rodičov znova uvidím v novom tele, bez rakoviny.
Myslím si, že to bude podobná radosť, ako učeníci zažívali v deň vzkriesenia. Niektorí z nich boli svedkami Ježišovho ukrižovania. Videli jeho muky. Boli pri tom, keď mu vojaci zatĺkali klince do rúk a nôh. Sledovali, ako mu prebodli bok. No večer toho istého dňa, keď Ježiš vstal z mŕtvych, sa im zázračne zjavuje. Ján podotýka, že učeníci boli zo strachu za zatvorenými dverami. Do tejto situácie medzi nich prichádza Ježiš, „… stal si doprostred a povedal im: ,Pokoj vám!‘“ (Jn 20,19) Hoci je to bežný židovský pozdrav, v tejto situácii je to pre nich najmä prísľub pokoja (Jn 14,27). Ježiš im nepripomína, že ho všetci opustili, neodsudzuje ich a ani nezahŕňa výčitkami. Namiesto toho im prináša svoj pokoj a ukazuje im prebodnuté ruky a bok. Učeníci ho spoznávajú a hneď ich napĺňa úžas a radosť! Ježiš tento moment predpovedal (Jn 16,22): „Aj vy máte teraz zármutok. Ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme.“ V momente opätovného stretnutia sa so svojím vzkrieseným Pánom im nikto ich radosť nemohol vziať! Ježiš ich požehnáva a dáva im Ducha Svätého (Jn 20,21.22).
Ježiš, prvorodený z mŕtvych (Zj 1,5), nám zaručuje, že naši milovaní, ktorí zomreli v Kristovi, budú vzkriesení. Toho dňa sa náš zármutok premení v neopísateľnú radosť!