Keď však príde on, duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde. On oslávi mňa, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.

Evanjelium podľa Jána 16,13.14

Dva roky po mamičkinej smrti, som stratila aj otecka. Keď som prišla o druhého rodiča, stala som sa, technicky vzaté, sirotou. Nečakala som, že táto nová etapa bude taká bolestná. Na bezpodmienečnej láske zbožných rodičov je niečo nenahraditeľné. Jeden môj priateľ tento stav popisuje ako stratu bezpečného náručia, ktorá nikdy nie je nahradená. Som veľmi vďačná za istotu vzkriesenia!
Ježiš povedal svojim učeníkom, že ich nezanechá ako siroty (Jn 14,18). Keď učeníkom vyjavil, že sa chystá odísť, začali mať obavy (Jn 14). Povzbudil ich však a povedal im, že im pripraví miesto a vráti sa po nich. Tiež im prisľúbil Pomocníka, Tešiteľa a Príhovorcu – Ducha Svätého. Neskôr, v Jánovom evanjeliu 16, sa Ježiš znova vracia k svojmu záväzku poslať Ducha Svätého: „Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám. No keď príde, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a súd. Hriech je v tom, že neveria vo mňa, spravodlivosť v tom, že idem k Otcovi a viac ma už neuvidíte, a súd v tom, že knieža tohto sveta je už odsúdené.“ (Jn 16,7–11) Tento opis roly Ducha Svätého ma vždy fascinoval. Prichádza, aby nás usvedčil z hriechu neviery v Ježiša. Dosvedčuje tiež Božiu spravodlivosť v Kristovi, pretože Ježiš vystúpil na nebesia. Len Duch Svätý je schopný nás presvedčiť, že iba vďaka dokonalému životu a smrti Ježiša, a nie vďaka našim vlastným skutkom, sme pred Bohom vyhlásení za spravodlivých (Rim 3,21–26). A koneč ne – Duch Svätý nám pripomína dôležitý fakt. Boží protivník už bol odsúdený a Ježiš na kríži zvíťazil! Áno! Vieme, ako sa príbeh skončí! Príď, Duchu, príď! Zapáľ naše srdcia novou istotou, ktorú máme v Ježišovi!