Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jákoba, Jákob splodil Júdu a jeho bratov…
Evanjelium podľa Matúša 1,2
Pri návšteve Dublinu som požiadala svojho hostiteľa, či by sme mohli navštíviť hrad Malahide. Ochotne mojej prosbe vyhovel. Ak by som mala hodnotiť, navštívila som už väčšie a pôsobivejšie hrady, ale tento ma zaujal predovšetkým z jedného prostého dôvodu. Osemsto rokov bol domovom rodiny Talbot. Úprimne povedané, to bol hlavný dôvod, prečo som tam chcela ísť. Bol to naozaj skvelý zážitok. Sprievodca ma neustále oslovoval „lady Talbot“, čo bol titul žien, ktoré hrad obývali.
Ak sa pustíme do pátrania po svojej rodovej línii a podarí sa nám zistiť niečo o svojich predkoch, je to pre nás určite veľmi zaujímavé. V prvom storočí však išlo o oveľa viac. Židom mená ako Abrahám a Dávid pripomínali ich pokrvnú líniu s patriarchami a tiež fakt, že sú súčasťou vyvoleného Božieho národa. Tvrdenie, že sú potomkami Abraháma, bolo často vyslovované ako prihlásenie sa k určitej náboženskej identite. Matúš začína svoje evanjelium genézou (rodokmeňom) – ukazuje, že Ježiš, Mesiáš, bol synom Dávidovým a synom Abrahámovým (Mt 1,1), čo boli pre Židov veľké mená. Výpočet od Abraháma pokračuje cez Izáka, Jákoba… (v. 2). Keď sa však na všetkých týchto hrdinov viery pozrieme bližšie, uvedomíme si dve veci. Po prvé, všetci boli chybujúci ľudia. A po druhé, Božie milosrdenstvo je väčšie ako naše chyby. Zoberme si Abráma (neskôr nazývaného Abrahám), ktorému bol sľúbený syn a potomstvo početné ako hviezdy (Gn 15,5). Uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť (v. 6; čo je prvý jasný biblický príklad vyhlásenia za spravodlivého vierou). Napriek tomu sa v nasledujúcej kapitole (Gn 16), keď zostarne a jeho žena Sáraj je stále neplodná, snaží Bohu pomôcť tým, že má syna s egyptskou slúžkou Hagar. Boh však od svojho pôvodného zámeru dať Abrámovi zasľúbeného syna (Izáka) neustúpil. Hoci Abrám prejavil nedostatok viery a vydal sa „okľukou“, Boh svoje zasľúbenie naplnil. Urobili ste niekedy chyby, o ktorých ste si mysleli, že vás pre Božie kráľovstvo „diskvalifikujú“? Všetci sme ich urobili. Preto bol nutný kríž. Abrahámova prítomnosť v Ježišovom rodokmeni nám pripomína Božiu moc a schopnosť nás vykúpiť!
