Čo mňa a teba do toho, žena? ešte neprišla moja hodina.

Evanjelium podľa Jána 2,4

Svadby na niektorých miestach sveta nie sú len jednodňovou slávnostnou udalosťou. Oslavy môžu trvať aj niekoľko dní. Jednej takej svadby, ktorá trvala celý týždeň, som sa zúčastnila. Bolo to úžasné rodinné stretnutie plné radosti, ale aj práce, pretože väčšina jedál pochádzala priamo z farmy hostiteľov. Tí vyvinuli maximálne úsilie, aby svadobčanom zaistili dostatok jedla a pitia, čo bolo veľmi dôležitou súčasťou ich pohostinnosti.
V Káne, odkiaľ pochádzal Natanael (Jn 21,2), sa konala svadba (Jn 2,1). Je to mesto neďaleko Nazareta, kde Ježiš vyrastal. Ježišova matka (v texte nie je pomenovaná menom) sa svadby zúčastnila a zdá sa, že mala určitú zodpovednosť za prípravu slávnosti. V Jánovom evanjeliu vystupuje Ježišova matka v aktívnej úlohe len pri tejto udalosti a pri ukrižovaní. Po prvýkrát vo svojej verejnej službe sa Ježiš a jeho učeníci objavujú spoločne na verejnosti. Svojou účasťou na svadbe Ježiš potvrdzuje Bohom danú inštitúciu manželstva (Gn 2,22–25). Svadobné oslavy často trvali až sedem dní. To, že hostiteľovi došlo víno, znamenalo veľké porušenie spoločenskej etikety a všeobecných očakávaní z troch dôvodov: bol narušený plynulý chod oslavy, znamenalo to nedostatočnú pohostinnosť a zodpovednosť za to niesol hostiteľ, pretože rodina ženícha zaisťovala víno na celú oslavu. V tejto nepríjemnej situácii za Ježišom prichádza jeho matka a spolieha sa na jeho pomoc a zdroje. Zisťuje, že odkedy naposledy videla svojho syna, veľa sa toho zmenilo: začal svoju verejnú službu, bol pokrstený Duchom Svätým, pokúšaný diablom na púšti a teraz ho nasleduje skupina učeníkov. Ježiš jej hovorí: „…žena. Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2,4) Nenazval ju „matka“, čo podčiarkuje fakt, že aj rodinné väzby teraz podliehali jeho vykupiteľskej identite a poslaniu. Avšak bol si vedomý jej aktuálnych potrieb a naplnil ich – no touto témou sa budeme zaoberať až v zajtrajšom zamyslení. Ježišovým hlavným záujmom zostáva plán vykúpenia.