Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave.
Evanjelium podľa Matúša 10,30
Čo sa týka učenia, som vizuálny typ. Do svojho modlitebného denníka si preto niekedy konkrétne biblické myšlienky kreslím, lepšie sa mi tak „zaznamenajú“ do pamäti. Keď som študovala text dnešného zamyslenia, nakreslila som si hlavu s niekoľkými vlasmi a ku každému vlásku som začala vpisovať čísla: 1, 2, 3… Potom mi to došlo! Pre Boha mám takú cenu, že pozná každý detail môjho života a má pre neho význam. Vie o mne oveľa viac ako ja sama o sebe. A to je dôvod, prečo by som sa nikdy nemala báť (Mt 10,31).
Keď som si to uvedomila, vytryskol z môjho vnútra prúd chvály a vďaky. Ďakovala som Bohu za to, že sa o mňa stará a že ma miluje takú, aká som, so všetkými mojimi myšlienkami, emóciami, radosťami i bolesťami. Kto dokáže spočítať naše vlasy? My nie, ale Boh áno. Výraz máte „spočítané aj všetky vlasy na hlave“ označuje Božiu starostlivosť i ochranu, rovnako ako výrok „ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí“ bez jeho vedomia (Lk 21,18). On si je plne vedomý toho, čo sa v našom živote deje. Jeho láska a angažovanosť sú stále a nepretržité. Vlasy na našej hlave sú (v prítomnom čase) všetky spočítané dnes; boli pred piatimi rokmi a budú aj o päť rokov. Niektorí ľudia hovoria o Božej láske a starostlivosti iba ako o udalosti v minulosti alebo v budúcnosti. Je pravdou, že k najväčšiemu prejavu Božej lásky došlo na kríži, keď Ježiš zomrel. A naše vyslobodenie bude zavŕšené, až sa po nás vráti pri svojom druhom príchode. Je však nevyhnutné, aby sme si uvedomili, že rovnaká láska, ktorá ho pribila na kríž, pôsobí v našom každodennom živote aj dnes. U Matúša 10,26.28.31 sme trikrát vyzvaní, aby sme sa nebáli, lebo Boh nás pozná a sme pre neho cenní. Nájdite si chvíľku a poďakujte Bohu za jeho pôsobenie vo vašom živote a za jeho mocnú ruku, ktorá vás chráni a vedie. O jeho starostlivosti v našom živote hovoria aj krásne žalmy: „Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj úmysel zďaleka poznáš. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať. Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho.“ (Ž 139,2–6)
