Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého ducha

Evanjelium podľa Matúša 28,19

Keď som nastúpila ako kazateľka, stretla som sa s jedným zo svojich nadriadených. Spýtal sa ma na moje vzdelanie. Moju odpoveď následne komentoval: „To je škoda, keby ste navštevovali školu XY, mohli by ste sa stať členkou nášho nového výboru. Hľadáme totiž niekoho takého, ako ste vy.“ Pripadala som si v tej chvíli ako outsider, posudzovaný podľa kritéria, ktoré tak málo vypovedá o tom, kým naozaj som.
V prvom storočí sa nejako podobne cítilo mnoho ľudí. Neboli židovského pôvodu, a preto nepatrili do „vybranej“ skupiny, ktorá sa vyhlasovala za Boží ľud. Na druhej strane niektorí Židia považovali svoj pôvod za kvalifikáciu pre vstup do kráľovstva. Evanjelista Matúš, ktorý písal prevažne židovským poslucháčom, spochybňuje myšlienku Božej výberovej výlučnosti podľa pôvodu, rodokmeňa, národnosti, pôvodu, alebo dokonca inštitucionálnej príslušnosti. Ježišov rodokmeň u Matúša nám pripomína, že v Božom kráľovstve nie sú žiadni outsideri. Ježišova obeť prináša požehnanie všetkým. Abrahámovým potomkom aj cudzincom, mužom i ženám, mladým i starým, dokonca i tým z nás, ktorí sme zišli z cesty spravodlivosti a teraz sme úplne závislí od nezmernej Božej milosti. Aj keď nám niekto možno povedal, že na to nemáme nárok, božská GPS našu cestu presmeruje. V Genezis 12,1–3 čítame, že skrze Abrahámovho potomka budú požehnané „všetky pokolenia zeme“, „všetky čeľade zeme“ (ROH.). Toto bolo predpovedané ako súčasť Božej zmluvy s ním. Matúš začína svoje evanjelium pripomienkou, že Ježiš je Abrahámovým potomkom (Mt 1,1), a končí tým, že Ježiš svojim nasledovníkom pripomína všeobjímajúcu povahu svojej zmluvy. Hovorí im, že mu majú získavať učeníkov zo všetkých národov (Mt 28,19), nielen zo Židov, čo bol pre jeho nasledovníkov šok. Tieto texty nám pripomínajú, že ponuka spasenia platí pre všetky národy, všetky rodiny zeme, ľudí všetkých farieb pleti a jazykov. A to vrátane teba a mňa! Haleluja!