Posledný veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije.“

Evanjelium podľa Jána 7,37

V čase, keď píšem tieto riadky, si dve významné osobnosti vzali život. Keď sa stane podobná tragédia, televízni reportéri diskutujú s odborníkmi o prvých známkach depresie a ďalších témach týkajúcich sa duševného zdravia. Snažia sa nájsť pomoc v prevencii samovraždy. Priatelia a rodina spolu diskutujú o tom, prečo k niečomu takému došlo, a opäť vychádza najavo, že všetky ľudské bytosti hľadajú zmysel svojho života. Všetci sme na tento svet prišli s „duchovným smädom“. Keď naše hľadanie stroskotá, zabýva sa v nás beznádej.
Boh izraelskému národu ustanovil sviatky, ktoré mali byť pripomienkou, pamiatkou, vzdávaním vďaky. Mali im pripomínať ich minulosť, ich zmysel ako národa a tiež starosť a starostlivosť Boha v minulosti, prítomnosti i budúcnosti. K jednému z troch najväčších židovských sviatkov patrí Sviatok stánkov (Sviatok úrody). Bola to oslava, pri ktorej sa stretávali židovské rodiny a stavali si dočasné stany z vetiev, ktoré boli všade okolo. Malo im to pripomínať dobu exodu bez strechy nad hlavou, keď sa o nich staral Boh (Lv 23, 40–43; Dt 16,13–15). Táto slávnosť je popisovaná ako najradostnejšia zo všetkých sviatkov. Bola spojená aj so slávnosťami dožiniek, s radosťou z ukončenia poľnohospodárskeho roka. So sviatkom spojené oslavy sú plné symbolov. Sprievod s kňazom prichádzal počas dní osláv k Siloe. Kňaz do zlatého džbánu nabral vodu a priniesol ju späť do Chrámu. Tam s veľkou radosťou vylieval vodu na oltár. Počas tohto obradu bol citovaný verš: „S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy“ (Iz 12,3) a spievaný či recitovaný Halel (Ž 113 – 118). Pripomínali si, ako im Boh na púšti poskytoval vodu, a modlili sa za dážď. Hovorí sa, že posledný deň obchádzali oltár sedemkrát. Ježiš vtedy v „posledný veľký deň sviatkov vstal a zvolal: ‚Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije.‘“ (Jn 7,37) Áno, Ježiš je jediný, kto dokáže uhasiť náš najväčší smäd!