Ale eliáš nebol poslaný k nijakej inej (z izraelských vdov), iba k vdove do sidónskej Sarepty.

Evanjelium podľa Lukáša 4,26

Návšteva hory Karmel v každom zanechá silný dojem. Ako pripomienka dávneho príbehu tam stojí impozantná socha Eliáša s mečom v ruke po jeho víťazstve nad Baalovými prorokmi. Boh vtedy vypočul jeho modlitby a zoslal z neba oheň. To je obraz proroka, ktorý sa väčšine z nás páči: silný a víťaziaci Boží služobník. Ako sa však na prorokov pozerať, keď prechádzajú obdobím slabosti, malomyseľnosti a depresie? Sú to aj vtedy Boží služobníci?
Ježiš vo svojom kázaní v nazaretskej synagóge pripomenul svojim poslucháčom práve proroka Eliáša: „Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidónskej Sarepty.“ (Lk 4,25.26) Chcel tým zdôrazniť myšlienku, že Božia milosť je pre všetkých, bez ohľadu na ich pôvod. Vtedy, v období sucha, Boh poslal Eliáša k sareptskej vdove, mimo izraelského územia. Práve v jej domove sa odohral zázrak s múkou a olejom. Žena mala napriek neúrode vždy dostatok jedného aj druhého (1Krľ 17). Neskôr dokonca Eliáš vzkriesil jej syna z mŕtvych!
Boh ho najprv priviedol na toto miesto a potom ho poslal späť do Izraela a na vrch Karmel (1Krľ 18). Vždy Eliáša v živote a službe viedol tak, aby vedel, kam má ísť a ako správne plniť poslanie, ktoré od neho dostal. Avšak potom, čo sa Boh prejavil ako mocný víťaz, dostal Eliáš strach z kráľovnej Izebel. Bol veľmi vyčerpaný a depresívny, dokonca začal uvažovať o samovražde (1Krľ 19,1–4). Boh ho však neopustil. Vyslal k nemu nebeského posla, aby mu priniesol jedlo. Eliáš sa potreboval dobre vyspať a najesť, kým sa mohol vydať k hore Horeb, kde k nemu Boh prehovoril jemným a tichým hlasom. Boh bol ochotný viesť ho životom aj naďalej.
Boh, ktorý je s nami, keď prežívame výšiny svojho života, je s nami aj vtedy, keď sme na dne. Jeho milosť je tu pre nás v každej chvíli. Stále sa o nás stará. Je naším Spasiteľom, ktorý sa obetoval, aby sme mohli žiť. Aj keď už nevieme ako ďalej, prichádza nám na pomoc a robí pre nás to, čo by sme sami nedokázali.