Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!

Evanjelium podľa Marka 6,31

Niekedy potrebujeme, aby duchovná stránka „dohnala“ našu myseľ a telo. Mala som silný pocit, že Boh odo mňa chce, aby som pracovné záležitosti dala bokom a venovala sa dizertačnej práci. Bola som však kazateľka zboru a mala toho toľko na práci… Zdalo sa však, že Boh na tom trvá. On vedel, že si potrebujem od služby oddýchnuť, aby som načerpala silu a nabrala „nový vietor do plachiet“. Požiadať o neplatené voľno, aby som mohla dokončiť doktorandské štúdium, bola jedna z najťažších vecí, ktorú som kedy urobila. Odporuje totiž môjmu osobnostnému nastaveniu a zmyslu pre službu.
Keď učeníci ukončili svoju službu v Galilejskej oblasti, prišli k Ježišovi a radostne mu oznamovali „všetko, čo robili a učili“ (v. 30). Dokážem si predstaviť, s akým nadšením mu opisovali svoje zážitky. Len v tomto prípade (s výnimkou Mk 3,14 v niektorých rukopisoch) sú v Markovom evanjeliu učeníci nazvaní apoštolmi (niekto, kto je poslaný). Boli poverení poslaním (Mk 6,7–13) a mali veľa skúseností a zážitkov, ktoré chceli s Ježišom zdieľať. Ako odpoveď od Ježiša dostali príkaz, ktorý znie: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ (Mk 6,31)
Tomuto Ježišovmu príkazu by sme mali venovať pozornosť aj my. Učeníci mali Ježišom nariadené odpočívať v ústraní, osamote, na neobývanom mieste – na rozdiel od miest svojej služby, kde stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí (v. 31). Dodržiavanie tohto príkazu sa netýka len tých, ktorí sú zamestnaní v cirkvi. V ústraní a osamote vás Boh obdarí svojím pokojom, duchovnou potravou, vedením a mnohé vám zjaví. Ježiš často svojim učeníkom vysvetľoval dôležité pravdy o samote (Mk 9,28; 13,3) a to isté platí aj pre nás. V kultúre, ktorá oslavuje biznis, výsledky a úspechy, nezabudnime, že niekedy menej je v skutočnosti viac. Aj v duchovnej službe platí, že keď sa preťažujeme a vyčerpávame, strácame správny pohľad na vec.
Boh chce s nami tráviť čas v súkromí, aby nám pripomenul svoju lásku. Keď trávime čas v ústraní, zjavuje nám svoju obrovskú milosť, ukazuje dostatočnosť svojej obete a dáva nám istotu do budúcnosti.