Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.

Evanjelium podľa Jána 6,40

Na niektoré okamihy v živote nikdy nezabudnete. Môjmu otcovi sa vrátila rakovina v agresívnej forme a z medicínskeho pohľadu už nemal šancu na uzdravenie. Išla som k nemu domov, aby som ho pomazala olejom, a spoločne sme sa podvolili Božej vôli. Bol to veľmi zvláštny a hlboký okamih. V jeho srdci zavládol úplný pokoj. Čítala som text z Jánovho evanjelia 11,25: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť.“ „Veríš tomu, ocko?“ spýtala som sa. Odpovedal: „Áno, verím!“ O niekoľko dní neskôr zomrel. Nikdy nezabudnem na jeho hlboké presvedčenie, že ho Ježiš vzkriesi.
Ježiš dáva túto istotu všetkým, ktorí v neho uveria: „Ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6,40) Prijala som toto tvrdenie celým svojím srdcom a stalo sa mi kotvou, keď som v krátkom čase stratila oboch rodičov. V Ježišovom výroku nachádzam dvojakú istotu. Po prvé, to dôrazné „ja“ mi hovorí, že Ježiš to berie osobne. On sám vzkriesi tých, čo v neho veria. Berie na seba osobnú zodpovednosť za vzkriesenie svojich nasledovníkov. Druhou časťou tejto úžasnej istoty je slovesný čas „vzkriesim“. Je to budúca skutočnosť, nie len možnosť. Nie je to „možno“ alebo „snáď“, ale „ja ho vzkriesim“. Žijeme v dobe neistoty. Všetko okolo nás sa rýchlo a neustále mení, technológiou a politikou počína júc a ekonomikou končiac. V Ježišovi však nachádzam nemennú skalu našej spásy. Poskytuje nám istotu vzkriesenia a večného života. Stále žijeme vo svete hriechu, bolesti, choroby a smrti. Existujú však len dočasne a skoro im bude koniec (Zj 21,4)! Ježiš za nás zomrel na kríži a tretieho dňa bol vzkriesený; jeho smrťou bola samotná smrť porazená (Mt 27,52.53). Keď navštevujem hrob svojich rodičov, pripomínam si, že je to ich dočasné miesto odpočinku. Ježiš nám dal istotu, že On sám osobne vzkriesi našich blízkych. Nech je to aj vašou útechou!