A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!

Evanjelium podľa Matúša 21,9

Na Svätú zem nikdy nezabudnem. Medzi silné zážitky patrí tiež okamih, keď sa náš autobus blížil k Jeruzalemu. Náš sprievodca pre nás prichystal prekvapenie. Z reproduktorov sa v tej chvíli spustila jasavá pieseň chvál. Keď sme si predstavili radosť pútnikov na ceste do Jeruzalema a ich bujaré veselie vyjadrené v piesni, začali sme všetci spievať a tlieskať.
Len ťažko si dokážeme predstaviť Ježišov triumfálny príchod do Jeruzalema. Dozvedáme sa, že Ježiš a jeho učeníci vstúpili do mesta z Olivovej hory (Mt 21,1), miesta, ktoré bolo prorocky spojené s očakávaním Mesiáša: „Jeho nohy v ten deň zastanú na Olivovom vrchu, ktorý leží na východ od Jeruzalema.“ (Zach 14,4) Olivová hora bola významným miestom: Ježiš tu predniesol svoju eschatologickú reč (o konci časov – Mt 24,3) a tiež odtiaľ vystúpil na nebesia (Sk 1,9–12). Teraz sa napĺňajú proroctvá zo Zachariáša 9,9, Ježiš vchádza na osliatku do Jeruzalema a je vítaný ako kráľ. Účastníci jasajúceho zástupu pred ním rozprestierajú na cestu svoje plášte a kladú na zem palmové ratolesti, nepochybne chápajúc symboliku okamihu (1Krľ 1,38–40). Radostne ho vítajú slovami žalmov (113 – 118): „Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ (Mt 21,9; porovnaj so Žalmom 118,26). Dlho očakávaný dávidovský kráľ prišiel! Nebol to však víťazný vojvodca, akého očakávali, ale pokojný, pokorný, mierny a tichý Mesiáš (Mt 21,5; 11,29), ktorý zvíťazí svojou obeťou na kríži. O niekoľko dní neskôr bude ten istý dav, ktorý ho teraz oslavuje, požadovať jeho smrť. Áno! Ježiš víťazí! Ale nie tak, ako by sme od neho očakávali, či už máme na mysli náš každodenný život, či naše spasenie. Božie cesty nie sú naše cesty. Ježiš zvíťazil spôsobom, ktorý nikto nečakal – utrpením a smrťou. Hosanna synovi Dávidovmu!