Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „žena, hľa, tvoj syn!“

Evanjelium podľa Jána 19,26

Návštevu starovekého mesta Efez by som zaradila medzi svoje najúžasnejšie zážitky v živote. Udivilo ma, aké skvostné pamiatky sa tu dajú vidieť – zvyšky knižnice, veľkého amfiteátra a mnohých ďalších stavieb. O pár kilometrov ďalej sme navštívili miesto, kde údajne bývala Mária. Sprvu som z toho bola zmätená, pretože sme boli v Turecku a Ježišova matka žila v Izraeli. Potom som si však spomenula, že Ježiš zveril svoju matku Jánovi, milovanému učeníkovi, ktorý sa stal starším zboru v Efeze.
Ján zaznamenal tri posledné výroky Ježiša na kríži, ktoré žiadny iný evanjelista neuvádza. Jeden z nich adresoval svojej matke a milovanému učeníkovi. Je obdivuhodné, že v čase, keď prežíval fyzické aj duševné muky, myslel na svoju matku. Máriu navštívil anjel Gabriel, a keď potom podľa jeho slov otehotnela bez toho, aby bola vydatá, musela znášať posmech. Neskôr bola svedkom toho, ako židovskí vodcovia odmietli Ježiša a prežívala pre to veľký smútok. Vo svojom srdci uchovávala proroctvá, ktoré sa vzťahovali na jej milovaného Syna a teraz stojí pod jeho krížom. Ježiš svojej pozemskej matke preukázal úctu a zabezpečil, aby o ňu bolo dobre postarané.
Je to ohromujúce. Kiež by sme sa aj my dokázali s takou sta-rostlivosťou a nehou starať o svoje matky. Ježišovi bratia ešte neuverili, že je Spasiteľ (Jn 7,5), preto možno Ježiš pociťoval potrebu zveriť svoju matku milovanému učeníkovi. „Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: ,Žena, hľa, tvoj syn!‘ Potom povedal učeníkovi: ,Hľa, tvoja matka!‘ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19,26.27) Starosť o svoju matku, ktorá bola nebesami vybraná, aby ho priviedla na svet, je ďalším dôkazom jeho láskavého srdca. Na kríži bola Ježišova láska ponúknutá každému z nás. Jeho víťazstvo na kríži je našou istotou.