Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! … Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.

Evanjelium podľa Jána 14,1.3

Keď Dávid utekal, aby si zachránil život, Boh mu poskytol podporu v osobe oddaného priateľa – syna kráľa Saula, Jonatána. Ich priateľstvo bolo neobvyklé a výnimočné. Jonatán bol následníkom trónu po svojom otcovi Saulovi. Vedel, že Dávid bol Bohom vybraný, aby sa stal kráľom Izraela. A namiesto toho, aby na Dávida žiarlil, mal Dávida veľmi rád a stali sa najlepšími priateľmi. Z textu vyplýva, že Jonatán si bol istý, že sa raz Dávid stane kráľom, a požiadal ho o ochranu svojich potomkov, až sa tak stane (1Sam 20,15–17). Dávid a Jonatán sa napriek okolnostiam stali výnimočnými priateľmi, uzavreli medzi sebou zmluvu a dali si sľub. Keď sa Dávid stal izraelským kráľom, svoju prísahu splnil tak, ako Jonatán predpokladal (2Sam 9,1–13). Nevyhubil Jonatánových potomkov, ako bolo v tej dobe zvykom, ale Jonatánov syn Mefibošet (krívajúci na obe nohy) jedol každý deň pri Dávidovom stole, ako by bol jeho syn.
Naprieč biblickou históriou Boh svoje sľuby vždy splnil. Ježiš nám prezradil, ako sa príbeh zmluvy skončí. On bude víťaz! Vráti sa po nás, aby sme mohli naveky jesť pri jeho stole. Keď však učeníci počúvajú Ježiša, nevnímajú to ako dobré správy. Začínajú mať obavy (Jn 13,33.36). Ale Ježiš ich upokojuje. Pripomína im, ako sa všetko skončí. Imperatív „Nech sa vám srdce neznepokojuje!“ (Jn 14,1) by sme mohli preformulovať ako „Prestaňte sa trápiť.“ Majú strach a Ježiš ich povzbudzuje. Odchádza, aby pripravil cestu domov. Aj keď sa budú stretávať s problémami, liekom na ich skleslú myseľ bolo – a stále je – dôverovať jeho zasľúbeniu. Ježiš učeníkov uistil, že s ním budú naveky! Povedal im: „… vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (v. 3) Zamerajme sa na koniec príbehu. Ježiš zvíťazí! Budeme s ním naveky, ako nám to sľúbil.