… pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný.

Evanjelium podľa Lukáša 1,49

Keď som sa chystala zasvätiť Bohu jedno zo svojich milých nevlastných vnúčat, celá rodina sa zhromaždila okolo. Bolo nám veľkým zdrojom radosti a nehy. Stála som pred otázkou, aký biblický text by mohol vhodne vyjadriť šťastie z tohto Božieho daru. Na myseľ mi prišli dve biblické matky, ktoré radostne chválili Boha za priazeň, ktorú im udelil. Keď sme tieto piesne čítali, naše srdcia sa naplnili vďačnosťou.
Prvá pieseň vychádza zo srdca Anny, nepochopenej ženy, ktorá nemohla počať dieťa (1Sam 1,2). Druhá manželka jej manžela ju pre jej neplodnosť neustále provokovala, a preto Anna často plakala, odmietala jesť a nedala sa utešiť. Keď sa jej rodina zdržiavala v Šíle, išla do chrámu, kde predniesla Pánovi svoju žiadosť o syna. Ale aj tam sa stretla s nepochopením! Kňaz Éli sa domnieval, že je opitá, a pokarhal ju. Anna mu však pokorne vysvetlila, že vylieva srdce Bohu a žiada ho o priazeň. Éli nad ňou vyslovil požehnanie a Anna počala! Jej radostná ďakovná pieseň je zaznamenaná v 1. Samuelovej knihe 2,1–10: „Srdce mi plesá v Hospodinovi…, radujem sa z tvojej pomoci.“ Jej syn, prorok Samuel, potom pomazal Dávida za kráľa. O viac ako tisíc rokov neskôr zaznie druhá pieseň chvály. Máriu, Ježišovu matku, oslovil anjel: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ (Lk 1,28) Zvestoval jej, že skrze Ducha Svätého počne dieťa, ktoré bude Synom Najvyššieho a bude mať trón svojho otca Dávida (v. 32). Mária chváli Boha ďakovnou piesňou, ktorá vychádza z piesne Anny: „Velebí moja duša Pána a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi…, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“ (Lk 1,46–49) Táto pieseň sa nazýva „Magnificat“ podľa jej prvého slova v latinčine. Je to prvá zo štyroch piesní nachádzajúcich sa v prvých dvoch kapitolách Lukášovho evanjelia. V Božom pláne vykúpenia sme aj my zahrnutí Božou priazňou! Nech z našich vďačných sŕdc stúpa pieseň vďaky!