Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.

Evanjelium podľa Jána 1,48

Niekto o vás vie mnoho a vy ani netušíte, kto to je. Prekvapí vás to? Mňa rozhodne áno. Raz som šla kázať do zboru v strednej Kalifornii. S tamojším spoločenstvom sme strávili úžasné chvíle pri štúdiu Biblie. Cez prestávku za mnou prišlo niekoľko pre mňa neznámych žien. Povedali mi, že ma poznajú už odmalička. Ako je to možné? Vtedy, keď som ešte ani nevedela poriadne chodiť, navštevovali ako dospievajúce dievčatá zbor v Argentíne, kde bol môj otec kazateľom. Poznali mňa aj celú moju rodinu. Svet je proste malý.
Aj Natanaela veľmi prekvapilo, že ho Ježiš pozná. Keď Filipa Ježiš oslovil, aby ho nasledoval (Jn 1,43), vyhľadal Natanaela a nadšene mu oznamoval: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ (v. 45) Na Natanaela to však dojem neurobilo, jeho predsudky voči Nazaretu mu nedovolili chápať veci inak, než bol zvyknutý: „Z Nazareta? Čo odtiaľ môže byť dobré?“ (v. 46) Filip sa s ním nedohaduje, ale pozýva ho, aby sa prišiel pozrieť sám. A kým sa Natanael zmôže na slovo, Ježiš mu hovorí: „Hľa, pravý Izraelita, v ktorom nieto lesti.“ (v.47)
Dokážete si predstaviť, ako asi v tej chvíli Natanael úporne premýšľal a snažil sa prísť na to, odkiaľ ho Ježiš pozná? Povedal, že Natanael je Izraelitom bez „Jákobových sklonov“ – teda bez klamu, nepoctivosti, zrady a podvodu, ktoré sa spájajú s tým to patriarchom. A tak sa ho Natanael „opýtal: ,Odkiaľ ma poznáš?‘ Ježiš mu odpovedal: ,Skôr ako ťa Filip zavolal, videl som ťa, keď si bol pod figovníkom.‘“ (v. 48) Nenachádzam slová, rovnako ako vtedy ohromený Natanael. Táto udalosť naňho hlboko zapôsobila a zo srdca vyznáva: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela.“ (v. 49)
Boh nás dôverne pozná. Keď ste dnes ráno otvorili túto knihu, videl vás. Videl aj to, keď ste boli bezradní a rozplakali ste sa. Pozná vaše radosti, smútok, sny aj vaše skúšky. Nie je treba pred ním niečo skrývať. Vie o vás všetko a miluje vás!