Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.

Evanjelium podľa Jána 6,37

Reč tela nám mnohokrát povie viac ako slová. Niekto vás napríklad uisťuje, že má čas porozprávať sa s vami, ale tým, že neustále pokukuje po hodinkách, vám vysiela jasný signál o opaku. To isté platí v prípade, keď vám niekto povie: „Kedykoľvek nás môžete navštíviť.“ Keď ste však pri návšteve prijatí chladne, cítite sa nepozvaní napriek verbálnemu uisteniu.
Ježiš sa chcel uistiť, že rozumieme tomu, že sme pozvaní a že nás nikdy neodmietne. Počas svojej služby na zemi bol obviňovaný, že prijíma hriešnikov, vyvrheľov a ľudí na okra ji záujmu spoločnosti. Často ich pozýval, aby k nemu prišli. Prevzal iniciatívu, aby hľadal a zachránil, čo bolo stratené. V Jánovom evanjeliu je sedemkrát spomenutá pravda o jeho zostúpení z neba (v. 33.38.41.42.50.51.58). Jeho činy jasne dokazujú jeho lásku k ľudstvu. Ak by sa snáď niekto domnieval, že je výnimka, Ježiš potvrdzuje, že ktokoľvek k nemu príde, toho nevyženie von. Použitý zápor jasne naznačuje, že nikdy neodmietne, nezavrhne, nezatratí. Žiaden zločin nie je taký ohavný, žiadna závislosť taká temná, žiadna vina taká vážna a žiadna cesta taká vzdialená, aby sa človek cítil pred Spasiteľom sveta nevítaný. Toto mimoriadne potvrdenie, že každý, kto k nemu príde, bude prijatý, bolo podané v súvislosti s neveriacim zástupom (v. 36). Ježiš vedel, že k nemu príde mnoho ľudí, hoci nie všetci. No každý kto príde, bude prijatý s otvorenou náručou. Boh Otec s touto spasiteľskou záchranou úplne súznie: „A vôľou toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nikoho z tých, čo mi dal, ale aby som ich vzkriesil v posledný deň.“ (v. 39) Ak sa ocitnete na dne a premýšľate, či vás Boh môže prijať, príďte k Ježišovi s dôverou. Buďte bez obáv, prijme vás s otvorenou náručou!