Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.

Evanjelium podľa Marka 14,38

Keď som bola mladá, vysvetlenie o telesnej a duchovnej prirodzenosti znelo veľmi jednoducho. Sú ako dve levíčatá. Rada, ktorú som dostala, bola čierno-biela. Mám kŕmiť duchovné levíča a to druhé moriť hladom. Duchovný lev tak porastie a bude silnejší ako ten telesný. Jednoduché, nie? Vtedy som ešte nevedela, že tieto dve prirodzenosti budú spolu stále bojovať, až kým Ježiš nepríde. Ako však potom môžeme dosiahnuť pokoj s Bohom?
Keď bol Ježiš v Getsemanskej záhrade, požiadal svojich učeníkov, aby s ním zostali a bdeli (Mk 14,34). Keď v úzkosti k Otcovi volal: „Vezmi odo mňa tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako chceš ty,“ učeníci spali (Mk 14,36). Po modlitbe k nim prišiel a spýtal sa Petra: „Šimon, spíš? Ani len jednu hodinu si nevládal bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neupadli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (v. 37.38) V hodine svojho zápasu Ježiš potvrdzuje svár medzi duchovnou a telesnou prirodzenosťou svojich učeníkov. Zlyhali, sklamali v kritickej chvíli. Viete si predstaviť, ako sa asi Peter cítil? Všetci sme zažili okamihy, keď si bolestne uvedomíme svoje zlyhanie, chvíle, keď sa zdá, že telesný lev víťazí. Možno najúprimnejšie vyznanie vnútorného boja pochádza od Pavla: „… ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja biedny človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rim 7,23.24) A ďalej vyznáva: „Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. A tak teda ja sám svojím rozumom slúžim Božiemu zákonu, ale telom zákonu hriechu.“ (v. 25) Keď zistíš, aký si v skutočnosti slabý, nezúfaj. Neskrývaj sa pred Ježišom, utekaj k nemu! „A tak teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi Čo bolo nemožné Záko-nu pre slabosť spôsobenú telom, to vykonal Boh, keď poslal svojho Syna v podobe hriešneho tela a pre hriech odsúdil hriech v tele.“ (Rim 8,1.3) On je tým dôvodom, prečo môžeme byť zmierení s Bohom. A On nás neopustí!