Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.

Evanjelium podľa Lukáša 7,22

V čase, keď píšem tieto zamyslenia, došlo v USA k dvom šokujúcim útokom, pri ktorých bolo zastrelených množstvo nevinných ľudí. Pri takýchto tragédiách si mnohí ľudia kladú neľahké otázky: „Kde bol Boh? Prečo to všetko dovolil? Prečo tomu nezabránil?“ Vo chvíľach smútku a bolesti sa nám do mysle vkrádajú pochybnosti. Akú odpoveď nám v takýchto chvíľach ponúka Ježiš?
Ježiš uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a kázal evanjelium. A potom prišiel šok. Ján Krstiteľ, ktorý svoju verejnú službu zasvätil hlásaniu príchodu Mesiáša, bol zatknutý a uväznený. Skončil v temnej, páchnucej cele, sám a utrápený. Chcel sa Ježiša opýtať: „Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Lk 7,19) V tejto chvíli určite zápasil s tým, že jeho predstavy o Mesiášovi nezodpovedali tomu, aká bola realita. Možno niečo podobné prežívate aj vy a pýtate sa, kde Ježiš je a prečo nezasahuje tak, ako by ste očakávali.
Keď Jánovi priatelia položili Ježišovi túto otázku, odkázal ich na posolstvo proroka Izaiáša (Iz 61,1) a poslal Jánovi správu o tom, čo robí pre ľudí okolo seba: vďaka jeho službe teraz slepí vidia, chromí chodia, mŕtvi sú vzkriesení a evanjelium je kázané chudobným. To bola správa, ktorá mala byť odovzdaná Jánovi – názorné vyjadrenie Ježišovho diela záchrany a vykúpenia. To bol jasný dôkaz toho, kým Ježiš bol a je.
Aj keď mnohí z nás zažili vo svojom živote mocné Božie zásahy, často si nedokážeme vysvetliť bolesti a tragédie, s ktorými sa stretávame. V takých chvíľach sa môžeme držať toho, čo nám Boh skrze Ježiša zjavil, a toho, čo urobil pre naše spasenie. Jedného dňa všetky veci pochopíme. Dovtedy môžeme stáť pod jeho krížom a dôverovať mu.