Nato duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal.

Evanjelium podľa Matúša 4,1

Urobil niekedy niekto niečo za vás? Niečo, čo by ste sami nezvládli? Keď som sa pred niekoľkými rokmi pripravovala na doktorát, chýbalo mi tisíc dolárov na ročné školné. Slávila som narodeniny a rodičia mi odovzdali darčekovú tašku s rôznymi drobnosťami, o ktorých vedeli, že sa mi budú páčiť. Na dne tašky som potom našla malú drevenú škatuľku. Keď som ju otvorila, bolo v nej zvinutých desať stodolárových bankoviek. Po lícach sa mi začali kotúľať slzy radosti a vďačnosti. Môj dlh bol splatený láskyplným úsilím mojich rodičov!
Matúš vo svojom evanjeliu vyjadruje myšlienku, že s Ježišom získavajú dejiny Izraela nový význam. Víťazí tam, kde oni zlyhali. Ježiš je nielen zástupcom Izraela, ale predstavuje nový Izrael. Ten istý Boží Duch, ktorý na Ježiša zostúpil pri krste (Mt 3,16), ho teraz vedie na púšť, „aby ho tam diabol pokúšal“ (Mt 4,1). Úvodný opis tejto udalosti u Matúša pripomína putovanie Izraela: „Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal. Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol.“ (Mt 4,1.2) Porovnajme tento text s pasážou zapísanou v Deuteronomiu 8,2.3, ktorá sa týka Izraela: „Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa tých štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal a poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. Pokoroval ťa, dal ti hladovať, potom ťa sýtil mannou, ktorú si nepoznal a nepoznali ju ani tvoji otcovia, aby ťa poučil, že človek nežije len samým chlebom, ale všetkým, čo vychádza z Hospodinových úst.“ Túto poslednú časť cituje Ježiš ako odpoveď na prvé pokušenie (Mt 4,4). Rovnako aj ostatné Ježišove odpovede pochádzajú z paralelného rozprávania o dejinách Izraela, ako je zaznamenané v Deuteronomiu 6 – 8. Ako znie najdôležitejšia pravda, ktorú treba pochopiť? Keď prijmeme Ježiša za svojho Spasiteľa, jeho smrť, ale tiež jeho dokonalý život splatia náš dlh. Jeho poslušnosť a jeho smrť sú naše. Istota spasenia vychádza z toho, čo dokázal On, nie my. A to je skutočne dobrá správa! Aká úžasná milosť!