… že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.

Evanjelium podľa Jána 11,50

Jeden môj príbuzný mi rozprával o vplyve, aký na neho mala prednáška, ktorú si vypočul počas štúdií pred mnohými rokmi. Profesor sa rozhliadol po študentoch, vzal kriedu a začal obchádzať celú miestnosť. Kreslil čiaru na stenu, dvere i okná. Pokračoval až do okamihu, keď všetci prítomní sedeli vnút ri tejto linky. „Božia milosť zahŕňa úplne všetkých,“ povedal profesor. Vrelo s ním súhlasím. Napriek tomu mnohí bojujú s myšlienkou, či to naozaj platí aj pre nich.
Čo presne nás robí schopnými prijať Božiu milosť? Po vzkriesení Lazára sa veľkňazi a farizeji zhromaždili a plánovali Ježišovu smrť (Jn 11,47–53). Veľkňaz Kaifáš im povedal: „Vy nič neviete a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ (Jn 11,49.50) Evanjelista Ján dodáva veľmi dôležitú poznámku: „To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ. A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti.“ (v. 51.52) Kaifáš nevedomky predpovedal to, čo bolo Ježišovým poslaním – zomrieť za ľudí. Potom, čo bol Ježiš zradený, sa výrok Kaifáša v texte znovu zopakuje: „… bude lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud“ (Jn 18,14). Ježiš zomrel za ľudstvo, aby napravil čin Adama a Evy. Víťazná smrť Ježiša, ako druhého Adama, sa týkala celého ľudstva rovnako alebo ešte viac než prvý hriech Adama – ako zástupcu všetkých ľudí. Pavol vysvetľuje: „A tak ako priestupok jedného priniesol odsúdenie všetkým ľuďom, tak aj spravodlivý skutok jedného priniesol ospravedlnenie všetkých ľudí, teda život. Lebo ako neposlušnosťou jedného človeka sa mnohí stali hriešnikmi, tak aj poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.“ (Rim 5,18.19) Nejde o to čo, ale kto nás k tomu uschopňuje! Zomrel za ľudstvo a to platí, milý priateľ, aj pre teba.