Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol.

Evanjelium podľa Marka 3,21

Philip Yancey rozpráva príbeh o žene, ktorá zápasila s vážnymi problémami. Urobila v živote pár zlých rozhodnutí, po ktorých, ako to už býva, keď sa človek dostane na šikmú plochu, nasledovali ďalšie a ďalšie. Keď ju niekto pozval do zboru, reagovala: „Aj tak mám o sebe dosť zlú mienku, prečo by som tam mala chodiť?“ Ak sme konfrontovaní s naším problémom alebo temnou stránkou našej osobnosti v dôsledku zneužívania, hriechu, choroby či závislostí, často sa rozhodneme utiecť od Boha preč. Domnievame sa, že by nás nepochopil alebo neprijal.
Napriek tomu všetkému môžeme k nemu prísť s istotou, že nás pozná a rozumie nám. Ježiš sa narodil za podozrivých okolností. Jeho matka otehotnela ešte pred tým, než sa vydala, a ľudia neverili v jej zázračné nepoškvrnené počatie. Navyše sa narodil v stajni a do chudobnej rodiny. A ako by toho nebolo málo, kráľ ho chcel zabiť. Počas raného detstva ho museli skrývať pred tými, ktorí ho správne mali chrániť. Začínate mať konečne pocit, že by vám mohol rozumieť? Ale to nie je všetko. Keď začal svoju verejnú službu kázania a uzdravovania, jeho vlastní príbuzní „prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol“ (Mk 3,21).
Už vám niekto, koho máte radi, povedal, že ste blázon? Ježiš vie, aké to je. A nielen to. Zákonníci dokonca tvrdili, že je posadnutý zlým duchom (v. 22). Ani jeho Cirkev mu nerozumela. A to sme sa ešte nezmienili o ťažkostiach a pokušeniach, ktorými prešiel ešte pred svojou cestou na kríž, aby dal svoj život za ľudstvo, ktoré ho celkom a úplne odmietlo. „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“ (Heb 4,15.16) Amen!