Tu Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ keď to povedal, dokonal.

Evanjelium podľa Lukáša 23,46

Aj keď plne nechápeme Božiu vôľu v našom živote, až keď sa podriadime Božiemu plánu, nájdeme skutočný pokoj. Ako tridsaťročná som prešla radom nepriaznivých okolností, ktorým som nerozumela a nemohla ich nijako ovplyvniť. Boli to naozaj ťažké časy. Vtedy som si kúpila kľúčenku s nápisom: „Som súčasťou plánu, ktorý nepoznám. Ale viem, že jeho autorom je sám Boh.“ Tento výrok sa stal počas tohto neľahkého obdobia mojím mottom.
Mohla som sledovať svojich rodičov, ako sa počas života vkladali do Božej starostlivosti. Niekoľko rokov bojovali s rakovinou a nakoniec boj prehrali. A tak ako sa zverili do Božej ochrany počas života, odovzdali sa do Božích rúk aj pri odchode z tohto sveta. Keď sa Ježišov život chýlil ku koncu, odovzdal svojho ducha do Otcových rúk a vydýchol naposledy. Evanjelisti pri opise jeho posledných hodín na zemi často citujú Starú zmluvu. Podľa evanjelií Matúša aj Marka Ježiš citoval slová zo Žalmu 22. Lukáš uvádza, že Ježiš na kríži použil slová zo Žalmu 31,6: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ (Lk 23,46). Evanjelista dodáva, že potom, presne v čase večernej obete, nastala tma. Niektorí sú presvedčení, že práve Žalm 31,5 bol recitovaný počas večernej obete. A na kríži Ježiš sám v modlitbe k Otcovi vysloví tento Žalm dôvery. Od počiatku sveta existoval Boží plán záchrany pre teba i pre mňa. Ježiš, Baránok Boží, bol obetovaný za naše hriechy. Akonáhle dokončil plán vykúpenia, predpovedaný v Písme, odovzdal sa do rúk svojho Otca. Plne sa podvolil Božej vôli, presne tak, ako sa modlil v Getsemanskej záhrade: „no nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa!“ (Lk 22,42) Či v živote, či v smrti, niet bezpečnejšieho miesta, než je Božia náruč. Ak veríme v záchranu skrze obeť Ježiša Krista, máme výsadu žiť či zomrieť v plnom podriadení sa jeho plánu a jeho vôli. Modlime sa: „Do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“