Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Evanjelium podľa Jána 11,4
V živote kresťana existujú neviditeľné istoty. Znie to ako oxymoron *, ale je to predpoklad, na ktorom stojí Jánovo evanjelium. Existuje realita, ktorú vidíme, ale existuje aj hlbšia a dôležitejšia realita, ktorú nevidíme. Realita, ku ktorej máme prístup vierou v Ježiša Krista. Viera je ako okuliare, vďaka ktorým vnímame neviditeľnú realitu a dôverujeme niečomu, čo presahuje všetko fyzickým zrakom viditeľné.
Jánovo evanjelium 11,1 nám predstavuje Lazára, Martu a Máriu. Sestry posielajú Ježišovi správu, že ich brat je chorý, a prosia o pomoc: „Pane, ten, ktorého máš rád, je chorý.“ (v. 3) Marta a Mária sa spoliehajú na Ježišovu lásku k ich bratovi. Meno Lazár je podobou mena Eleazár, čo znamená „Boh pomohol“, a tieto dve ženy Božiu pomoc skutočne potrebujú. Keď Ježiš počuje správu, hovorí tým, čo sú s ním, že existuje plán. Táto choroba nemá skončiť smrťou. Je určená na to, aby bol oslávený Boží Syn (v. 4). Rada by som ten plán poznala, vy nie? Obyčajne ho nepoznáme. Pozná ho len Boh a my máme dôverovať jeho zámeru, nie nášmu pohľadu na situáciu. Ak porovnáme nasledujúce dva verše, zistíme istý paradox: „Ježiš mal rád Martu, jej sestru i Lazára. Keď teda počul, že Lazár je chorý, zostal na mieste, kde bol, ešte dva dni.“ (Jn 11,5.6) Skutočne zvláštne! Nemá predsa zmysel vravieť: „Mal rád, a preto sa zdržal“, alebo snáď áno? Evidentne to nebolo tak, že by Ježišovi chýbala láska, a preto sa zdržal! Božie načasovanie je súčasťou jeho plánu a len On vie, čo a kedy mu prinesie najväčšiu slávu a vydá svedectvo o jeho láske a moci. Môžeme sa naučiť dôverovať mu, aj keď nerozumieme. Moje motto znie: Božie zdanlivé meškania sú určené na to, aby ukázali jeho veľkosť. To sa mi páči! Keď nemôžeme pochopiť Božie načasovanie, môžeme dôverovať jeho láske a jeho zámeru pre náš život.
* Spojenie podstatného mena s prívlastkom, ktorý má protirečiaci význam, spojenie dvoch slov opačného významu.
