A povedal jej: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ … On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

Evanjelium podľa Lukáša 7,48.50

Ako kazateľka som mala jedného muža pomazať olejom (Jak 5,14.15). Prosila som o jeho uzdravenie, ak to bude Božia vôľa, a o pokoj, nech sa už stane čokoľvek. V súkromí so mnou hovoril o skutkoch zo svojej mladosti, o ktorých vedel, že nebo li v zhode s Božou vôľou. Potom mi povedal, že zažíva úplný pokoj, pretože vie, že mu Boh odpustil hriechy skrze obeť Pána Ježiša. O niekoľko mesiacov neskôr zomrel. V úplnom pokoji.
Medzi Božím odpustením a jeho pokojom je priama súvislosť. Mnoho ľudí životom vláči ťažké bremeno hanby a viny, hoci nám Boh ponúka odpustenie v zásluhách a v mene Pána Ježiša. Keďže Ježiš trpel miesto nás, jadro zvesti kresťanskej cirkvi je „a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov“ (Lk 24,47). Napriek tomu si mnohí zvolia život zahalený mrakom ľútosti a výčitiek. V príbehu, ktorý opisuje evanjelista Lukáš, sa stretávame s dvoma hlavnými postavami: s farizejom a hriešnou ženou zlej povesti (Lk 7,36–50). Farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol v jeho dome. Za Ježišom tam prichádza žena hriešnica a prináša alabastrovú nádobu s vonným olejom, aby mu pomazala nohy. Keď to farizej uvidel, hlavou mu preletela myšlienka: „Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.“ (v. 39)
Ježiš mu nato rozpovedal podobenstvo o dvoch dlžníkoch. Vyzdvihol to, čo žena vykonala ako čin lásky a ako odpoveď veľkého odpustenia, ktoré dostala. Ježiš nielen prijal jej dar lásky, ale priamo ju oslovil a verejne ohlásil jej novo nájdenú bezúhonnosť: „Odpúšťajú sa ti hriechy… Tvoja viera ťa zachránila, choď v pokoji!“ (v. 48.50) Hoci môžeš byť známy svojím hriešnym spôsobom života, Boh ti ponúka svoj pokoj a bezúhonnosť miesto viny a zúfalstva. Na kríži zaplatil aj za tvoj hriech. Choď teda v pokoji!