Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich?

Evanjelium podľa Lukáša 18,7

Už neraz som bola svedkom toho, ako rodičia bránia a chránia svoje deti. A predsa vždy žasnem nad tým, keď vidím, že Boh vložil tento inštinkt aj do zvieracej ríše. Nedávno som v televízii sledovala dokument o živote medveďov. Kameraman sa pokúšal natočiť malé medvieďa. Priblížil sa k nemu však zrejme príliš blízko, pretože sa proti nemu zrazu rozbehla matka medvedica a udrela labou rovno do kamery. Snahu kameramana o čo najlepší záber totiž vnímala ako hrozbu pre svoje mláďa. Kameraman útok prežil, ale som si istá, že už nikdy u zvierat nepodcení rodičovský ochranný inštinkt.
Biblia často ukazuje Božie odhodlanie brániť svoje deti a zastať sa ich proti tým, ktorí by im chceli ublížiť. Ježiš o tomto odhodlaní rozprával podobenstvo. Povzbudzuje poslucháčov, aby vytrvali na modlitbách a očakávali, že sa ich Boh zastane (Lk 18,1–8). V podobenstve sú predstavené dve hlavné postavy: neslávne známy nespravodlivý sudca, ktorý úplne pohŕda Bohom i svojimi blížnymi, a opustená vdova, ktorá je v nebezpečenstve a potrebuje právnu ochranu pred odporcom.
Zlý sudca nemá v úmysle vdove pomôcť, ale po jej ustavičnom naliehaní, ktoré ho už unavuje, jej nakoniec poskytne potrebnú právnu ochranu. V duchu klasického rabínskeho princípu „od menšieho k väčšiemu“ (kal va-chomer) Ježiš končí svoje rozprávanie slovami: „Počúvajte, čo povedal ten nespravodlivý sudca! Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich?“ (Lk 18,6–7) Dôverujte Božiemu odhodlaniu zachrániť vás, ochrániť vás a konať vždy vo váš prospech. V tom vás nikdy nesklame!