Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“

Evanjelium podľa Jána 20,19

Bol to zvláštny pocit, keď som videla na stene domu rysku, ktorá ukazovala, ako vysoko tu vystúpila hladina rieky. V júni roku 2013 zažil bavorský Passau najhoršie záplavy za posledných päťsto rokov. Voda Dunaja, do ktorého sa tu vlievajú rieky Inn a Ilz, zaplavila nádherné historické centrum a jej hladina siahala na úroveň tretieho poschodia domov. Bola to naozaj katastrofa! Avšak miestni obyvatelia spojili sily, aby svoje mesto zase obnovili. A odviedli neskutočnú prácu. Keď som navštívila Passau o päť rokov neskôr, v roku 2018, bolo to opäť krásne mesto. Dokáže Boh urobiť niečo podobné s našimi životmi, ktoré sú často poznačené rôznymi tragickými udalosťami?
Ježišovo ukrižovanie znamenalo pre jeho učeníkov ten naj-horší okamih ich života. S každým úderom kladiva pribíjajúcim klince do rúk a nôh ich Majstra, sa im rúcali sny o záchrane Izraela. Ale z nebeskej perspektívy bola práve táto udalosť základom večnej záchrany ponúkanej všetkým. Ježiš na seba vzal naše hriechy a potom tretieho dňa zase vstal! V ten večer boli jeho vydesení učeníci spoločne ukrytí za zamknutými dverami. Netušili, či budú ešte niekedy schopní obnoviť svoje životy, ktoré sa im práve zrútili. Čo by sa muselo stať, aby mali ešte chuť vstať a ísť ďalej? No v tej chvíli do miestnosti vstúpil Ježiš a jeho prvé slová zneli: „Pokoj vám.“ (Jn 20,19) Znovu začal budovať ich zničené životy a zbúrané sny tým, že im ponúkol svoju blízkosť, pokoj, radosť, nádej a nové poslanie (v. 19–21). Počas tohto radostného stretnutia im Ježiš pripomenul úlohu, ktorá im mala dať novú životnú víziu: „Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ (v. 21) Niekedy nerozumieme tomu, prečo v živote zakúšame problémy či dokonca tragédie. Môžeme si však byť istí Božou blízkosťou, jeho pokojom a radosťou. On je tým, kto dokáže obnoviť náš život a dať mu nový zmysel a cieľ.