Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“
Evanjelium podľa Jána 4,7
S predsudkami a diskrimináciou sa stretávame v celej histórii ľudstva. Zápasila s tým aj cirkev v prvom storočí. V čase, keď sa kresťanská cirkev rozrastala, vznikol rasovo motivovaný pocit nespokojnosti: „V tých dňoch, keď rástol počet učeníkov, helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy.“ (Sk 6,1) Vzhľadom na to, že sťažnosť prišla od helenistických Židov, dvanásť učeníkov prezieravo určilo sedem mužov s gréckymi menami, aby pomáhali pri rozdeľovaní jedla (verše 2–6).
V Ježišovej dobe zase panovalo veľké nepriateľstvo medzi Židmi a Samaritánmi. Pramenilo z niekoľkých udalostí, vrátane náboženských rozdielov počas asýrsko-babylonského zajatia a tiež pre stavbu a následné zničenie konkurenčného samárijského chrámu na hore Gerizim. Okrem týchto historických udalostí Židia navyše považovali Samaritánov za rituálne nečistých. To znamenalo, že by nepoužili nádobu na pitie, ktorú použil Samaritán, a už vôbec nie žena. Keď prišla Samaritánka k studni nabrať vodu, Ježiš všetky tieto bariéry prelomil: oslovil ju, požiadal ju o láskavosť a naznačil, že sa napije z akéhokoľvek pohára alebo nádoby s vodou, s ktorou manipuluje: „Daj sa mi napiť.“ (v . 7) Ona však reaguje protiotázkou, ktorá predpokladá, že Ježiš na pravidlá zrejme zabudol. Pocítili ste niekedy krivdu, keď vás niekto považoval za občanov druhej kategórie pre vašu rasu, sociálno-ekonomické postavenie, prízvuk, farbu pleti, pohlavie či vek? Samaritánka mu povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Evanjelista Ján ešte vysvetľuje: „Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.“ (Jn 4,9) Ježiš však na jej námietky nereagoval. Namiesto toho jej ponúkol dar. Povedal: „Požiadaj ma o vodu živú“ (v. 10). Najlepší spôsob, ako prelomiť bariéry predsudkov, je správať sa k druhým podľa nebeského princípu nestrannosti, ktorý stelesňuje sám Ježiš.
