Ježiš im odpovedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy.“

Evanjelium podľa Jána 6,35

Boli ste niekedy naozaj hladní? Zažila som to, keď som pred niekoľkými desiatkami rokov prišla do Spojených štátov. Spočiatku bolo pre mňa ťažké nájsť si prácu a boli sme závislí od pomoci ľudí z cirkvi. Každý týždeň sme od nich dostali niektoré základné potraviny, ako chlieb, syr, ryžu, fazuľu a pár ďalších vecí. Som vďačná za to, že nám Boh pomáhal, žehnal nám a situácia sa krôčik po krôčiku zlepšovala.
Chlieb nebol v prvom storočí samozrejmosťou. Ľudia často celý deň tvrdo pracovali, len aby sa mohli najesť. Keď Ježiš zázračne nasýtil zástup (Jn 6,1–13), ľudia sa domnievali, že je prorokom ako Mojžiš, že je tým, ktorého očakávali (Dt 18,5): „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.“ (Jn 6,14) Chceli sa uistiť, že je tým, za koho ho pokladajú, a preto ho požiadali o ďalšie znamenie, aby v neho uverili (Jn 6,30.31). Odvolávali sa na mannu, veď Boh ich predkom na púšti zaistil vodu aj jedlo prostredníctvom Mojžiša. Chystal sa Ježiš urobiť to isté? Ježiš na to reaguje vysvetlením, že On je tým pravým chlebom z neba, ktorý dáva život svetu (v. 32.33).
Na púšti Boh Izraelitom zosielal mannu každý deň (okrem soboty), pretože to bolo jedlo, ktoré sa rýchlo kazilo (Ex 16). Len šiesty deň smeli mannu zbierať aj do zásoby na sobotu, deň odpočinku. V ten deň si mali pripomínať svojho nebeského chlebodarcu. Ale pravý chlieb z neba, na ktorý manna poukazovala, poskytuje trvalú potravu. „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy.“ (Jn 6,35) U Jána je to prvé dôrazné vyhlásenie „Ja som“, po ktorom nasleduje metafora Ježišovej identity.
Ľudské srdcia vždy hľadajú potravu, aj keď niekedy na zlých miestach. Len Ježiš trvalo uspokojuje náš smäd a hlad. V ňom nájdeme spásu, istotu, radosť, zmysel, účel aj skutočnú výživu. Sýti naše duše. Je pre nás všetkým. Pane, prosíme, daj nám náš každodenný chlieb – Ježiša.