A povedal im: „Tak je napísané, že kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“
Evanjelium podľa Lukáša 24,46.47
Bývam v púštnej oblasti a na záhrade mám niekoľko druhov kaktusov. Majú pre mňa veľkú cenu, pretože patrili mojej mamičke. Každý rok nádherne zakvitnú a vytvoria farbenú pale tu kvetov, že sa ich nemôžem nabažiť. Niektoré kvety sú veľké a nápadné, iné sa pochvália záplavou drobných kvietkov. Všetky sú nesmierne krásne a úchvatné! Je ťažké pochopiť, ako dokážu tieto drsne vyzerajúce rastliny bez listov a s ostnatými stonkami vytvárať takú krásu. To všetko ma učí, že Boh môže použiť môj život k svojej sláve.
Po svojom vzkriesení Ježiš vysvetlil učeníkom, čo o ňom hovorí Písmo (Lk 24,45). Ježiš povedal: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Vy ste toho svedkami.“ (Lk 24,46–48) Ježiš učeníkom jasne predložil základné posolstvo kresťanskej cirkvi: odpustenie hriechov v jeho mene. Boli jeho svedkami a poslami, aby hlásali túto dobrú správu. Keď sa však pozrieme bližšie, zistíme, že to bola podivne vyzerajúca partia ľudí. Ako mohli byť Božími poslami ubiedeným ľuďom po celom svete? Medzi Ježišovými nasledovníkmi boli násilnícki rybári, politickí rebeli so sklonmi k extrémizmu, opovrhovaný obchodník a žena s pochybnou povesťou. Rozhodne boli ako drsne vyzerajúce kaktusy s ostnatými stonkami. Ako by mohli naplniť svoje poslanie – byť pre svoju generáciu poslami dobrej správy o odpustení? Ich život ovládla Ježišova milosť a bola im sľúbená moc zhora skrze Ducha Svätého (Lk 24,49). Použijúc prirovnanie s kaktusmi, keď v Skutkoch 2 o Ježišových nasledovníkoch čítame, že boli pokrstení Duchom Svätým, ako by púšť rozkvitla a naplnila krajinu pestrými kvetmi. Prosme Boha o silu jeho Ducha, aby sme naplnili svoje povolanie hlásať evanjelium našej generácii.
„Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás.“ (2Kor 4,7)
