Choď za mňa, satan! Si mi na pohoršenie, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.
Evanjelium podľa Matúša 16,23
Dodnes si živo spomínam na deň, keď sme ako študenti na fakulte diskutovali s našou profesorkou o Kohlbergových štádiách morálneho vývoja. Vtedy som v zápale diskusie predniesla jednu neuváženú a necitlivú poznámku, ktorá sa niektorých prítomných dotkla. Naša vyučujúca na to okamžite zareagovala a rázne (aj keď citlivo) ma napomenula, aby som sa miernila vo svojom vyjadrovaní. Ihneď mi došlo, že má pravdu a že som „prestrelila“. Táto skúsenosť potom ovplyvnila moje konanie a správanie sa k druhým aj v budúcnosti.
Peter práve vyslovil hlboké vyznanie, že Ježiš je Boží Syn (Mt 16,16). Ježiš jeho slová ocenil konštatovaním, že toto porozumenie dal Petrovi sám nebeský Otec. O krátku chvíľu však prichádza dramatická zmena. Ježiš svojim priateľom vysvetľoval, že je bezpodmienečne nutné, aby šiel do Jeruzalema, znášal mnohé utrpenia, bol zabitý a tretieho dňa vzkriesený (v. 21). Vyhlásil, že tam „musí“ ísť. Matúš vo svojej správe použil gréckej sloveso dei, ktoré znamená, že to „bolo nevyhnutné“. Ježiš tým musel prejsť (tiež Lk 24,26). Jeho utrpenie bolo absolútne nevyhnutné na dosiahnutie jeho vykupiteľského plánu. Inak by to nešlo. No Peter nedokáže zladiť túto perspektívu so svojimi predstavami o tom, čo mal Mesiáš dosiahnuť. Keď vzal Ježiša nabok, začal mu dohovárať slovami: „Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa ti nesmie stať!“ (Mt 16,22) Dôrazne sa mu snažil vysvetliť, že to nie je tá správna cesta pre Mesiáša. Peter v tú chvíľu vlastne konal podobne ako satan, ktorý sa už na púšti pokúšal odvrátiť Ježiša od cesty vedúcej ku krížu (Mt 4,1–11). No Ježiš rozpoznal úmysel nepriateľa a zareagoval veľmi prísne: „Choď za mňa, satan!“ (Mt 16,23; porov. Mt 4,10) A dodal, že Petrova myseľ teraz, žiaľ, nie je zameraná na veci Božie, ale na veci ľudské (v. 23). V tej chvíli bol Peter prekážkou v Ježišovom vykupiteľskom zámere.
Aj my sa na svojej duchovnej ceste musíme niekedy vzdať vlastných predstáv a plánov a celkom sa Bohu odovzdať. Bohu ide viac o našu záchranu než o naše pohodlie. Dôverujme mu, vie, čo je pre nás najlepšie.
