Každý človek podáva najprv dobré víno, a potom, keď si hostia vypijú, horšie. Ty si však zachoval dobré víno až doteraz.

Evanjelium podľa Jána 2,10

Existujú dve dimenzie Božieho načasovania vyjadrené dvoma gréckymi slovami: chronos a plērōma. Chronos je čas, ktorý sa nikdy nezastaví, ale stále rovnako plynie ako časomiera. Pravdepodobne je vám známe z neho vychádzajúce označenie prístroja zvaného chronometer. Plērōma je spojenie všetkých častí, ktoré sa musia spojiť, aby vytvorili kompletný celok (naplnenie, dokončenie). „Ale keď prišla plnosť (plērōma) času (chronos), Boh poslal svojho Syna …“ (Ga 4,4) Rovnako ako v tehotenstve – čas plynie a zároveň dieťa vnútri maternice viditeľne rastie. Pre narodenie zdravého dieťaťa sa musí skĺbiť (zbiehať) čas a plnosť, chronos i plērōma. Rovnaký princíp funguje aj v duchovných záležitostiach. Božie načasovanie je preto často iné ako naše.
Keď počas svadby v Káne prišla matka oznámiť Ježišovi, že hostiteľom došlo víno, odpovedal jej: „Čo mňa a teba do toho žena? Ešte neprišla moja hodina.“ (Jn 2,4) V tomto evanjeliu Ježišova hodina znamená udalosť na kríži, ktorá sa postupom času blíži k svojmu naplneniu (Jn 2,4; 7,30; 8; 20; 12,23.27; 13,1). Vtedy bude jeho sláva plne odhalená. V Káne Ježiš urobil svoj prvý zázrak – premenil vodu na víno. V Jánovom evanjeliu sa spomína sedem znamení, pričom toto je prvé (Jn 2,11). Ján nepoužíva pojem zázraky, ale znamenia, čím odkazuje k hlbšiemu chápaniu Ježišovej identity. Keď starejší ochutnal nové víno, vyhlásil: „Každý človek podáva najprv dobré víno, a potom, keď si hostia vypijú, horšie. Ty si však zachoval dobré víno až doteraz.“ (v. 10) Môžeme vnímať istú podobnosť medzi týmto príbehom a podobenstvom opísaným v Matúšovom evanjeliu o starých a nových mechoch (Mt 9,17) či podobenstvom o novom poriadku, ktorý nahradí staré ceremoniálne predpisy (pozri nádoby na očisťovanie spomínané v 6. verši).
Ježiš trpezlivo čaká, až príde jeho hodina, aby nás mohol spasiť. A vyzýva nás, aby sme verili v jeho načasovanie v našom živote.