Od dní Jána krstiteľa až doteraz nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci sa ho zmocňujú.

Evanjelium podľa Matúša 11,12

Keď som ako dieťa počúvala príbehy misionárov, mala som pocit, že sa Božím deťom nemôže nikdy nič zlého stať. Boh ich vždy ochránil pred katastrofami či útokmi nepriateľov. Keď som však bola staršia, životné skúsenosti tento naivný detský koncept spochybnili. Premýšľam nad tým, čo asi musel prežívať Ján Krstiteľ v Herodesovom temnom väzení, keď si uvedomil, že mu Ježiš nepomôže, hoci je to v jeho moci. Ježiš zachraňoval mnohých zbedačených, ale nie všetkých.
Často môžeme byť v pokušení ignorovať biblické zmienky o situáciách, v ktorých sa zdalo, akoby Boh mlčal. Ján Krstiteľ vnútorne zápasil s Bohom, ktorý nespĺňal jeho očakávania. Matúš 11,1–15 zaznamenáva jeho otázky, ale aj to, s akou úctou o ňom hovoril Ježiš. Snáď by sme mali tendenciu povedať, že to bola len skúška jeho viery. Potom nás prekvapí, že jeho vernosť nie je odmenená, ale naopak príde o život (Mt 14,1–12; Mk 6,14–29).
Neskôr čítame, že keď Herodes počul o Ježišovi a o jeho pôsobení, myslel si, že to je Ján Krstiteľ, ktorý vstal z mŕtvych (Mk 6,6). Mal obrovské výčitky svedomia. Rozhodnutie o Jánovej poprave totiž padlo počas bezuzdnej zábavy na kráľovskej hostine (Mk 6,17–29). Herodes bol vtedy natoľko unesený tancom Salome, dcéry Herodiady, že sľúbil dievčaťu až polovicu kráľovstva (v. 23). Tá však, na popud svojej matky, požiadala o sťatie hlavy Jána Krstiteľa (v. 24.25). Hoci Herodesa táto žiadosť vydesila, svoj sľub kvôli prísahe nakoniec splnil. Nechcel totiž pred hosťami stratiť svoju česť a povesť (v. 26). Jánovu hlavu nakoniec priniesli na veľkej mise (v. 28). Ľudia naplnení zlobou a hriechom tak ukončili život vzácneho Božieho proroka. A Boh mlčal…
Vo svojej zvrchovanosti Boh často nezabránil smrti svojich služobníkov. Nezabránil ani smrti svojho milovaného Syna. Aj keď niekedy nerozumieme Božiemu mlčaniu, sme vyzvaní, aby sme dôverovali jeho plánom, jeho múdrosti a predovšetkým jeho láske.