Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde?
Evanjelium podľa Lukáša 15,4
Mám odložené povzbudivé prianie, ktoré som dostala v neľahkom období svojho života. Na prednej strane boli slová: „Všetko, čo potrebuješ, je držať sa…“ Áno, to naozaj potrebujem, pomyslela som si pri pohľade na malé jahniatko, ktorému z čela stekal pot a pevne sa držalo niečoho, čo na tej prednej strane nebolo vidieť. Pozrela som sa dovnútra priania, aby som si prečítala pokračovanie. Bolo tam napísané: „Chcem ti povedať, že si v BEZPEČNOM objatí a On ťa neopustí.“ Jahniatko držala silná ruka.
Aj vy ste už asi čítali knihy a počuli kázania, ktoré zdôrazňovali naše hľadanie Boha, našu vytrvalosť, našu silu, našu snahu držať sa Boha v búrlivých životných obdobiach, naše odhodlanie nevzdávať sa, keď sme na konci so silami. Rovnako dôležitý je však aj hlavný dôraz Biblie na to, že Boh hľadá nás, na jeho túžbu hľadať stratených, silu jeho objatia, keď sme slabí a vyčerpaní. Máme súcitného a milujúceho Boha. Vždy je pripravený vydať sa za nami a bezpečne nás zovrieť vo svojom náručí. Je to milujúci rodič, ktorý sa na nás s láskou díva po celý náš život (Ž 23,6). Jeho náruč je symbolom bezpečia.
Keď farizeji a zákonníci videli Ježiša prijímať hriešnikov, začali reptať (Lk15,2). Ježiš im pri tejto príležitosti hovorí prvé podobenstvo o pastierovi, ktorý hľadá stratenú ovcu, kým ju nenájde (v. 4). Keď ju nájde, položí si ju na plecia a raduje sa z toho (v. 5). Boh nás miloval skôr, ako sme my milovali jeho. Naša lásku k nemu je len odpoveďou na jeho nekonečnú lásku k nám (1Jn 4,19). Môžeme si tým byť istý. On je Pastier, ktorý je v hľada ní stratenej ovečky neúnavný. „Takto totiž vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne. Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa.‘“ (Ez 34,11.12) Ďakujem ti, Pane!