Chceli ho teda chytiť, ale nik nepoložil na neho ruku, lebo ešte neprišla jeho hodina.
Evanjelium podľa Jána 7,30
Na otázku „Kde je najbezpečnejšie miesto na svete?“ jeden scestovaný človek odpovedal: „Najbezpečnejšie miesto na zemi je tam, kde nás chce Boh mať.“ Nech už som v lietadle, na lodi, v aute alebo idem pešo, keď svoj život podriadim Božej vôli, nič sa mi nestane, len ak to Boh dovolí kvôli môjmu spaseniu. Nemám kontrolu nad svojím vlastným životom, smrťou a poslaním. On áno. A jeho zámery sa riadia Božím časovým plánom. Počas Ježišovho života a služby sa ho jeho odporcovia mnohokrát pokúsili zajať, ale nemohli, pretože nebeské hodiny ešte neukazovali „jeho hodinu“. V chráme Ježiš dôrazne ohlásil svoju totožnosť a svoj vzťah k Otcovi: „Keď Ježiš učil v chráme, zvolal: ,Aj ma poznáte, aj viete, odkiaľ som. No ja som neprišiel sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a toho vy nepoznáte. Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.‘“ (Jn 7,28.29) V reakcii na toto úžasné zjavenie „chceli ho teda chytiť, ale nik nepoložil na neho ruku, lebo ešte neprišla jeho hodina“ (Jn 7,30). Boh mal Kristovo vykupiteľské poslanie pod kontrolou a nič a nikto mu nemohol ublížiť, kým neprišiel jeho čas. Leon Morris k 30. veršu dodáva: „Jeho nepriatelia sa ho snažili zatknúť, ale Boh je nad všetkým. Jeho zámer sa uskutoční. Ľudia mu nemôžu zabrániť. Čas Ježišovej smrti ešte nenastal a jeho nepriatelia nemohli tento čas urýchliť, nech sa snažili akokoľvek.“ * V Jánovom evanjeliu Ježišova „hodina“ odkazuje na kríž. Ježiš prišiel, aby zomrel. V príbehu sa niekoľkokrát zdôrazňuje, že jeho hodina ešte nenastala (2,4; 7,6.8.30; 8,20), a potom oznamuje, že jeho hodina prichádza a nastala (12,23.27; 13,1; 16,32; 17,1). Ježiš zomrel v určený čas, podľa Božieho plánu. Vzdajme Bohu chválu za jeho úžasný plán spasenia! Odovzdajme sa do rúk toho, ktorý vládne času, a žime bez strachu z budúcnosti, pretože môžeme spočinúť v Jeho láskavej starostlivosti a veriť Jeho načasovaniu.
* Morris, Leon. The Gospel According to John, rev. ed., NICNT Grand Rapids, MI: Eerdmans, 1995, s. 367.
