Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.

Evanjelium podľa Jána 10,10

Pri návšteve jedného kresťanského zboru som omylom vošla do miestnosti, kde práve mládežníci spoločne sledovali videozáznam premietaný na veľké plátno. Dokument o živote oviec ukazoval, že tieto zvieratá skutočne vedia rozpoznať hlas svojho pastiera. Najprv ich k sebe volali rôzni ľudia, no ovce sa ani nepohli. Potom kamera zachytila, ako na ne volá ich pastier. Hoci použil rovnaké slová ako predchádzajúci ľudia, tentoraz sa k nemu všetky ovce okamžite rozbehli. Bolo to úžasné!
Ježiš povedal, že ovce poznajú hlas svojho pastiera. Hlas toho, ktorému ide o ich dobro (Jn 10,2–4). V Biblii často nájdeme texty hovoriace o ovciach ako metafore Božieho ľudu, ktorý potrebuje láskyplné vedenie a starostlivosť. Zistila som, že ovce sú v skutočnosti veľmi slabé a zraniteľné zvieratá. Nevedia inštinktívne nájsť potravu ani vodu, potrebujú ochranu pred predátormi a pri pití z hlbokej vody sa môžu ľahko utopiť. Ovce sú teda úplne závislé od pastiera, ktorý im zabezpečí všetko, čo k životu potrebujú, vrátane pokojného miesta, zelenej pastviny či tichých vôd. Ovce nevedia, kde sa nachádzajú; jednoducho nasledujú svojho pastiera tam, kam ich vedie.
Ježiš svojich nasledovníkov uistil, v podobnom duchu ako Žalm 23, že prišiel dať svojim ovciam život v hojnej miere (v. 10). Aby to však mohol urobiť, musel tento veľký Pastier zomrieť: „Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier kladie svoj život za ovce.“ (Jn 10,11) Ako jediný bol totiž schopný zabezpečiť všetko, čo potrebujeme pre večný život. Zaplatil za to najvyššiu cenu, cenu vlastného života.
Aj dnes si pripomínajme, že v živote potrebujeme Pastiera. Potrebujeme jeho vedenie, starostlivosť, uzdravenie, oživenie, trvalú lásku i jeho smrť, ktorá nám dáva večný život.