Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávida, syna Abraháma… Dávid splodil s Uriášovou manželkou Šalamúna.

Evanjelium podľa Matúša 1,1.6

S jednou mladou ženou sme sa rozprávali o jej budúcnosti. Spýtala sa ma, či jej môže Boh požehnať, aj keď neurobila všetko podľa toho, ako to Boh chcel: „Môže mi Boh požehnať v manželstve, hoci som sa neriadila tým, čo nám radí?“ Odpovedala som jej príbehom Batšeby, ženy, na ktorej sa Dávid dopustil cudzoložstva a potom zabil jej manžela Chetitu Uriáša. Boh im požehnal a dal im syna menom Šalamún (2Sam 11,12), ktorý sa stal nástupcom Dávida a bol najmúdrejším človekom, aký kedy žil. Prečo im Boh požehnal a dal syna? A prečo je táto žena spomenutá v Ježišovom rodokmeni?
Skvelé otázky! V skutočnosti ich môžeme ešte rozvinúť: Čo mal Matúš na mysli, keď sa v prvej kapitole svojho evanjelia v Ježišovom rodokmeni, v rozpore s dobovými zvyklosťami, rozhodol spomenúť štyri ženy (Mt 1,3–6)? A to Támar (Gn 38), Ráchab (Joz 2,6), Rút (Rút) a Batšebu (2Sam 11,12). Támar bola Kenaanka, ktorá sa vydávala za prostitútku, aby otehotnela so svojim svokrom, pretože nebola zaopatrená, ako jej podľa práva patrilo. Ráchab bola prostitútka z Jericha v Kanaáne, Rút pochádzala z Moabu a Batšeba bola najprv ženou Chetitu a až neskôr sa stala Dávidovou ženou. Prečo Matúš radšej nespomenul niekoho ako Sára alebo Rebeka? Do rodokmeňa zaradil štyri ženy pochybnej povesti, ktoré ani neboli považované za „pravé“ Izraelitky. Evanjelista týmto spôsobom hlásal, že veľkosť Ježišovej služby a milosti je pre nás nepredstaviteľná! Že Božiu spásu si nemožno zaslúžiť konkrétnym rodokmeňom či spoločenským statusom.
Nikto z nás nie je hoden jeho spásy, a predsa nás zahŕňa po-žehnaním a uistením. Keď nás trápi naša minulosť či chyby, spomeňme si na tieto ženy a radujme sa! Sme pozvaní! Boh s nami počíta!