A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň.

Evanjelium podľa Matúša 28,2

Keď mamička zomrela, chceli sme nechať na jej náhrobok vytesať biblický verš. Vybrali sme s oteckom text z Izaiáša 43,1: „Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si môj.“ Tieto slová nám obom poskytli útechu a uistenie, že sme spasení a že nás Boh každého pozná po mene a patríme mu. O niekoľko mesiacov neskôr som pod rovnaký náhrobný kameň odprevadila k dočasnému odpočinku i otecka. Moji rodičia zosnuli v istote večného života, ktorý im Ježiš vydobyl svojou smrťou.
Matúš opisuje udalosť vzkriesenia najdramatickejšie zo všetkých štyroch evanjelistov. Dopĺňa jedinečné detaily, ktoré predstavujú Ježišovo poslanie ako Spasiteľa. Pisateľ spomína, že keď Ježiš zomrel, zem sa zatriasla a hroby sa otvorili (Mt 27,51.52). Keď zostúpil anjel v deň Ježišovho vzkriesenia, nastalo (seismos megas) veľké zemetrasenie (Mt 28,2). „… nastalo veľké zemetrasenie, lebo Pánov anjel zostúpil z neba. Prišiel, odvalil kameň a posadil sa naň.“ (v. 2) Anjel si sadol na kameň odvalený z Ježišovho hrobu. Akoby tým chcel povedať: „Nejaké otázky? Ježiš zvíťazil nad smrťou!“ Ježiš porazil smrť, bol vzkriesený a kameň, ktorým bol vchod do hrobu zatarasený, teraz slúži ako sedadlo pre anjela. Skvelá predstava! Keď som bola nútená riešiť problémy, ktoré presahovali moje schopnosti, nespočetnekrát som si túto scénu predstavovala. Boh „sedí“ na mojom probléme a má všetko pod kontrolou. Ďalej v texte sa hovorí ešte o jednom „trasení“. „Strážcovia sa pred ním triasli od strachu a ostali ako mŕtvi.“ (v. 4) Muži, ktorí mali strážiť Ježišovo telo, sa trasú od strachu a sú ako mŕtvi, avšak ten, ktorý bol mŕtvy, je živý! Tomu hovorím paradox. Aj keby ste mali ísť údolím tieňa smrti, pamätajte na Ježišovo víťazstvo nad smrťou! Nedočkavo vyzerám okamih, keď budú moji rodičia vzkriesení. Anjel odstráni ich náhrobok a posadí sa naň!