„Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň — od svojich synov, alebo od cudzích?“ … Synovia sú teda oslobodení.
Evanjelium podľa Matúša 17,25.26
Jedným z najväčších zážitkov mojej cesty do Izraela bola návšteva krásneho Galilejského jazera, po ktorom sa Ježiš a jeho učeníci mnohokrát plavili. Na počesť Šimona Petra nesie jedna ryba meno Chromis Simonis. Má veľkú papuľu, dostatočne veľkú na to, aby mohla prehltnúť statér (grécky výraz), čo je strieborná minca v hodnote štyroch drachiem – teda jeden šekel (hebrejský výraz). V dnešnom texte budeme hovoriť o zázračnom nájdení mince v papuli ryby na zaplatenie chrámovej dane. Príbeh sa odohráva v Kafarnaume. Vyberači daní sa pýtajú Petra: „A či váš učiteľ neplatí chrámovú daň?“ (Mt 17,24) Peter im odpovedal: „Platí!“ Spomínanou daňou bol chrámový poplatok, ktorý mal platiť každý židovský muž vo veku viac ako dvadsať rokov. Oslobodení od tejto povinnosti boli napríklad kňazi. Chrámová daň vychádzala z pokynov uvedených v zákone (Ex 30,11–16), predstavovala pol šekela na osobu a slúžila na prevádzku chrámu. Neskôr, keď sa Ježiš vrátil s Petrom domov, vedú spolu zaujímavý rozhovor, ktorý nám pripomína našu identitu. V týchto slovách rezonuje téma – sme Božími deťmi. „Keď vošiel do domu, predišiel ho Ježiš otázkou: ,Čo myslíš, Šimon: Od koho vyberajú pozemskí králi clo alebo daň — od svojich synov, alebo od cudzích?‘“(Mt 17,25)
Peter mu na to odpovedal, že pozemskí vládcovia vyberajú poplatky od cudzích, nie od svojich vlastných detí. V tejto metafore je Boh kráľom, Ježiš a jeho nasledovníci sú jeho synmi. Ježiš nakoniec hovorí, že „synovia sú teda oslobodení“ (v. 26). Čo to znamená? On a jeho nasledovníci nemali povinnosť tieto dane domu ich Otca odovzdávať. Vďaka Ježišovej obeti mal už čoskoro obetný systém stratiť význam. Aby však zbytočne neurazili židovské autority, dôjde k božskému zásahu. Peter prežije veľkú skúsenosť. Ide k moru, nahodí udicu a chytí rybu, ktorá im poskytne potrebnú mincu – statér, ekvivalent jedného šekela, dosť nato, aby zaplatili dvojdrachmu za oboch (v. 27). Nie sme cudzí. Sme deti Kráľa a On nám dáva všetko, čo potrebujeme.
