Jemu, ktorý nás miluje, oslobodil nás svojou krvou od našich hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi: Jemu sláva a moc na veky vekov. Amen.

Zjavenie Jána 1,5.6

Úplne ohromená stojím na konci hlavnej ulice starovekého mesta Efez. S údivom hľadím na zachované ruiny a nádherný amfiteáter. Predstavujem si, aké ohromné množstvo ľudí prúdilo mestom v čase, keď Ján písal knihu Zjavenie. Na ostrove Patmos ležiacom asi osemdesiat kilometrov juhozápadne od Efezu premýšľam, ako sa asi Ján musel cítiť. Veď tu prijal zjavenie od Ježiša, dostal výsadu nahliadnuť do poslednej kapitoly svetových dejín – Ježiš zvíťazí!
Ako nám Ján na základe zjavenia, ktoré dostal, predstavuje Ježiša? V jeho opise sa zameriame na dve slovesá, ktoré nám od samého začiatku knihy poskytujú uistenie. „Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, ktorí sú pred jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme. Jemu, ktorý nás miluje, oslobodil nás svojou krvou od našich hriechov.“ (Zj 1,4.5)
„Jemu, ktorý nás miluje“ (v. 5) – sloveso miluje vyjadrené v prítomnom čase nám pripomína trvalú lásku Ježiša Krista k nám, práve teraz a navždy. Vyjadruje nepretržitý, neustály proces. Stále nás miluje a bude nás milovať. „Oslobodil nás svojou krvou od našich hriechov“ (v. 5) – v pôvodnej gréčtine je toto sloveso v tvare, ktorý naznačuje akciu ukončenú v minulosti.
Hovoríme tu o dvoch slovesách, ktoré popisujú Ježišov vzťah k nám. On, Boh, nás miluje nepretržite, bez prestania a našu slobodu vykúpil svojou krvou na kríži. Toto posolstvo je základom evanjelia. Mnoho ľudí na svete nezažilo skutočne bezpodmienečnú lásku, ale Božie posolstvo túto žalostnú realitu mení. Posledná kapitola svetových dejín napísaná Jánom na ostrove Patmos sa začína uistením, že Ježiš nás miluje a že nás vykúpil! Tieto dve skutočnosti nám môžu dodávať silu každý deň, kým ho neuvidíme tvárou v tvár!