Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud.

Evanjelium podľa Lukáša 1,68

Počas politicky nepokojnej doby v Južnej Amerike bol môj otec cirkevným administrátorom. Raz do jeho kancelárie prišiel anonymný list: „Okamžite ukončite svoju prácu, inak vám bude unesené vaše jediné dieťa.“ Po rokoch mi jeden kazateľ rozprával, že sa ma vtedy pýtal, či z toho mám strach. Údajne som odpovedala: „Nie! Boh je so mnou!“ Všimli ste si, že si deti často uvedomujú Božiu blízkosť viac ako dospelí? Čo nám toto vnímanie v neskoršom veku „zatemňuje“? Možno sme si vedomí svojej hriešnosti alebo nám prekážajú obavy.
Ústrednou témou celej Biblie je Božia prítomnosť s jeho ľudom. Nie je to vzdialené božstvo, ale Boh Stvoriteľ, ktorý sa plne koncentruje na otázku spasenia ľudstva. Jeho vykupiteľská zmluva prestupuje celú biblickú správu. Keď Adam a Eva zhrešili, Boh sľúbil, že potomok ženy rozdrví hadovi hlavu (Gn 3,15). Pri potope Boh pokračoval vo svojej zmluve s Noachom a ponúkol mu cestu k záchrane (Gn 6,18). Abrahámovi sľúbil zachovanie jeho potomkov a konečné naplnenie zasľúbení všetkým národom (Gn 12,3; 15; Ga 3,16). A tak to pokračovalo aj u Mojžiša (paschálny baránok, stánok, deň zmierenia) a Dávida (zmluva, chrám). Svätý Boh prebýval uprostred svojho hriešneho ľudu a prostredníctvom krvi obetí mu ukazoval na príchod Spasiteľa. V evanjeliách čítame, že Boh navštívil svoj ľud a daroval mu sľúbeného Vykupiteľa. Podľa Zachariášových prorockých slov Boh navštívil a vykúpil svoj ľud (Lk 1,68.78). Boh nám bol vždy nablízku, aj keď sme hrešili a búrili sa. Najväčším prejavom jeho blízkosti bolo narodenie, život a smrť Ježiša, Boha, ktorý sa stal telom. Boh s nami prebýva prostredníctvom svojho Ducha až do chvíle, keď s nami bude žiť večne (Zj 21,3). Keď prosíte o jeho prítomnosť na každý deň, prežívajte jeho blízkosť s radosťou a istotou.