A On im povedal: „Čo ste takí ustrašení? ešte stále nemáte vieru?“

Evanjelium podľa Marka 4,40

Rada som jazdila k starým rodičom do malej dedinky. Vedľa veľkej nemocnice, vzdialenej pár kilometrov od domu babičky a dedka, bolo postavené kúpalisko. Bolo naozaj skvelé a často som ho navštevovala. V tejto oblasti sa často objavujú náhle letné búrky, ktoré môžu mať aj ničivé následky. Len čo som teda zazrela približujúce sa tmavé mraky, bežala som k domu starých rodičov. Bola som si istá, že na mňa mamička bude čakať.
Učeníci čelili „veľkej búrke s víchricou“ a loď bola úplne neovládateľná (Mk 4,37). Skúsení rybári vyčerpali všetky možnosti a boli si istí, že im hrozí smrť. Ježiš spal v zadnej časti lode. Pod hlavou mal podušku, ktorá bola obvykle pod kormidelníkovým sedadlom. Učeníci boli z búrky vydesení, a tak Ježiša zobudili. Marek píše, že okrem strachu čelili ešte jednej veci. Svedčí o tom ich výčitka: „Zobudili ho a povedali mu: ,Učiteľ, nedbáš, že hynieme?‘ “ (v. 38) Spochybňujú Ježišov osobný záujem o nich. Pýtajú sa na jeho bdelosť a pozornosť voči nim. Nezaujíma ťa, že umierame? Že nemáme východisko? Záleží ti na nás?
Ako často sa aj nám derú na myseľ takéto otázky. Najmä vtedy, keď čelíme ťažkostiam, ktorým nerozumieme. No Ježiš svoje deti stráži v každej búrke. Po utíšení búrky Ježiš hovorí učeníkom: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ (v. 40) Po tom všetkom, čo ste so mnou zažili a boli ste svedkami mojej moci a lásky, stále pochybujete o tom, že mi na vás záleží? Ste na pochybách, či zasiahnem vo vašom záujme? Počas búrlivých období života si môžeme byť absolútne istí Božou starostlivosťou o nás. Máme snáď lepšie riešenie? V Biblii čítame: „Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás (osobne) stará.“ (1Pt 5,7) Záleží mu na tebe. O tom nikdy nepochybuj. Áno, záležalo mu na nás do tej miery, že za nás obetoval svoj život.