Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.
Evanjelium podľa Marka 10,15
Keď bola moja vnučka malá, raz popoludní sa jej nedarilo zaspať. Vzala som ju do náručia, potichu jej spievala uspávanku a jemne ju hladkala po chrbte. O chvíľku zaspala. Bez ohľadu na to, že ležala pomerne vysoko nad podlahou, s dôverou spočívala v mojom náručí. V tej chvíli som sa pýtala Boha: „Mal si toto na mysli, keď si náš žiadal, aby sme ti dôverovali ako dieťa a úplne sa odovzdali do tvojej starostlivosti?“ Bol to posvätný okamih.
Som si istá, že každý z nás bol niekedy obdarovaný detským úsmevom a zažil ich dychtivosť, rovnako ako ich prostotu a úprimnosť. Niektorí ľudia privádzali deti k Ježišovi, aby im požehnal, ale učeníci im to zakazovali (Mk 10,13). Zdalo sa im, že Ježiš musí venovať svoju pozornosť dôležitejším veciam a vybudovať kráľovstvo. Evanjelista Marek nám hovorí, že sa Ježiš nahneval (v. 14). Dal učeníkom dva paralelné príkazy, jeden vyjadrený pozitívnou formou a druhý záporom: „Nechajte deti prichádzať ku mne“ a „Nebráňte im.“ (v. 14) Prečo? Pretože takým patrí Božie kráľovstvo! Ale to nie je všetko. Ježiš využíva túto príležitosť, aby prostredníctvom analógie predstavil „podmienku vstupu“ do Božieho kráľovstva: „Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ (v. 15)
Ako dieťa? Skutočne? Niektorí očakávali, že kráľovstvo príde vďaka sile a vojenskej moci. Iní sa ho snažili nastoliť dôsledným dodržiavaním zákona. Kto by však predpokladal, že do kráľovstva možno vstúpiť s bezmocnosťou dieťaťa? Ako dospelí si prirodzene chceme kráľovstvo zaslúžiť. Je to však dar, preto Božie kráľovstvo patrí deťom! „Do kráľovstva môže vstúpiť len ten, kto vie, že je bezmocný a nepatrný, bez nároku a zásluhy. Prirovnanie ‚kto neprijme … ako dieťa‘ vychádza z prirodzenosti dieťaťa, ktoré úprimne a s dôverou prijíma, čo je mu dané… Konkrétne ide o prijatie evanjelia a Ježiša ako toho, v ktorom sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ *
* Lane, William L. The Gospel of Mark. NICNT Grand Rapids, MI: Eerdmans, 1974, s. 360–361.
